K veci

Je to Ježiš, ktorý kladie život za svoje ovce, aby sme mohli mať pokoj s Bohom a s inými ľuďmi. A je to Ježiš, ktorý jedného dňa prinesie svetu večný mier skrze svoj návrat. Medzitým tu sú obdobia sklamania a utrpenia, pri ktorých môžeme niekedy strácať nádej, že Boh splní svoj prísľub. Nespravodlivosť sveta nás môže robiť cynickými. V takýchto časoch musíme premýšľať o Ježišovi ako o našom dobrom pastierovi a pamätať na to, že pretože položil život za svoje ovce, jedného dňa budeme „bývať v dome Hospodinovom naveky“.

To, čo od nás Boh chce, je dôvera. Chce, aby sme mu dôverovali, že je milosrdný a že sa o nás stará. Chce, aby sme mu dôverovali, že nás túži zachrániť a nechce nás odsúdiť. Preto sa stal vteleným v osobe Ježiša.

Bolesť, ktorú cítime, keď je napadnuté naše dobré meno, je jedinečne trýznivá. Bez ohľadu na to, či pochádzame z kultúry, ktorá si cení meno rodiny, alebo z kultúry individualizmu, kde sa každý snaží si spraviť meno sám za seba, toto meno je naše resumé. Ak je zničené, hrozí nám úplná kríza identity. Ako sme pokúšaní reagovať, keď je napadnutá naša reputácia? Zakryjeme naše chyby? Podľahneme zúfalstvu? Privedieme seba (a iných) do bláznovstva v márnej snahe o dokonalosť?