K veci

To, čo od nás Boh chce, je dôvera. Chce, aby sme mu dôverovali, že je milosrdný a že sa o nás stará. Chce, aby sme mu dôverovali, že nás túži zachrániť a nechce nás odsúdiť. Preto sa stal vteleným v osobe Ježiša.

Bolesť, ktorú cítime, keď je napadnuté naše dobré meno, je jedinečne trýznivá. Bez ohľadu na to, či pochádzame z kultúry, ktorá si cení meno rodiny, alebo z kultúry individualizmu, kde sa každý snaží si spraviť meno sám za seba, toto meno je naše resumé. Ak je zničené, hrozí nám úplná kríza identity. Ako sme pokúšaní reagovať, keď je napadnutá naša reputácia? Zakryjeme naše chyby? Podľahneme zúfalstvu? Privedieme seba (a iných) do bláznovstva v márnej snahe o dokonalosť?

Ježiš vytrval do konca, niesol naše hriechy a zaistil naše zmierenie s Bohom. Napokon, pretože Ježiš bol skutočne dokonale opustený Bohom (pre nás!), môžeme si byť istí, že my nikdy nebudeme opustení, aj keď sa v našom utrpení zdá, že Boh je ďaleko alebo mlčí, keď k Nemu voláme.