Životná istota v čase koronakrízy

prehrať
Už to budú pomaly tri mesiace, čo sme v médiách s prekvapením počúvali o začiatku šírenia nejakej novej, neznámej epidémie akéhosi koronavírusu a súvisiacich potrebných bezpečnostných opareniach v mestách a obciach na Slovensku.

Dovoľte mi podeliť sa s vami o niekoľko myšlienok, ktoré mi napadli v súvislosti s dnešnou situáciou. O koronavíruse premýšľam ako o niečom, čo nám ľuďom mnoho berie, ale súčasne aj mnoho dáva. Je to niečo, skrze čo chce Boh prehovoriť dnešnému človeku. Čo ľuďom táto kríza berie? Berie im životnú istotu, pokoj v duši. Mnohým berie zdravie a dokonca životy. Berie nám financie a posiela svet do finančnej krízy. Určite by sme mohli v tomto zozname pokračovať, ale verím tomu, že v konečnom dôsledku nám táto situácia môže oveľa viac dať, ako vziať. Úplne kľúčový je náš uhol pohľadu na ňu. Čo nám preto korona dáva? Dáva nám poznanie, že nie sme takí silní, múdri a pripravení, ako sme si mysleli. Cvičí ekonomiky, preveruje vzťahy aj charaktery, kedy tzv. „ponorková choroba“ vzťahy buď posilní, alebo zoslabí. Učí nás ale celkom iste znovu žiť ako rodina, tráviť spolu viac času. Náš život sa presunul zo sklenených nákupných centier v mestách do prírody. Dala nám čas a príležitosť byť zodpovední a ohľaduplní k iným dodržiavaním bezpečnostných opatrení a pomáhať si navzájom. Vďaka korone sme znovu objavili rešpekt, úctu a obdiv voči niektorým povolaniam. Zrazu si vážime predavačov, aj zdravotníkov. Kostoly boli a ešte niekde sú zavreté, aby sa preverilo naše Kresťanstvo, či bolo len povrchným náboženstvom, alebo autentickou vierou v praxi. Korona kríza nám ukazuje, že nemáme istotu dlhého života, zdravia ani stabilného zamestnania a tú vnútornú istotu musíme hľadať na inom mieste. Je to niečo, čo si Hospodin môže použiť pre vytriezvenie ľudstva z pocitu falošnej istoty, ktorú hľadajú v tomto svete. Každý človek potrebuje pevný životný konštrukt. A pevnosť, spoľahlivosť stavby každého takéhoto konštruktu sa nepreverí v pokojných slnečných dňoch s jemným vánkom, či jarným dažďom. Jeho pevnosť preverí povodeň, požiar, búrka, či víchrica... Inými slovami, preverí ho práve len takáto extrémna situácia. Veľmi silne mi to pripomína slová Pána Ježiša Krista z Lukášovho Evanjelia, 7. kapitoly, 46-49. verš. Započúvajme sa spolu do týchto slov Božieho Syna: „Prečo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ a nerobíte to, čo hovorím? Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? Ukážem vám: Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalila sa rieka na ten dom, ale nebola schopná ním otriasť, lebo bol dobre postavený. Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa naň privalila rieka, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko.“

V tomto podobenstve sa môžeme nájsť úplne všetci. Na jednej strane je človek, ktorý svoju stavbu života staval na piesku, druhý ju staval na skale. Je zrejmé, že ten „na skale“ to nemal ľahké, kým našiel ten správny, skalnatý podklad pre svoj dom. Kopať do skalnatého podložia je omnoho náročnejšie ako do piesku. No vidíme, že nakoniec jeho úsilie stálo za to. Dom ostal stáť, aj keď sa na neho privalili prúdy vôd po búrke. Koronavírus je pre svet takouto búrkou. Otriasajú sa istoty, ale ten, čo svoj život postavil na osobe a učení Pána Ježiša Krista, ostane stáť. Otázka znie: Budeme takýmto mužom „bláznom“, alebo mužom „múdrym“? Čo si vyberieme, je len na nás. Ba čo viac, ten istý Pán Ježiš, ktorého vzkriesenie sme si pripomínali pred pár týždňami zasľubuje každému, kto v Neho naozaj verí a počúva Ho, večný život. Aj keď príde ten čas a náš život na tejto zemi sa bude musieť „zrútiť“, nezrúti sa definitívne. On hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ Ján 11:25-26

                                                                 Štefan Danko,  Klenovec