Žiadne miesto pre Ježiša

A porodila svojho prvorodeného syna 
a zavinula ho do plienok a uložila ho do jasieľ,
pretože v nocľahárni nebolo miesto pre nich.
                                                      Lukáš 2:7

Pred asi 2 000 rokmi sa Syn Boží stal človekom, aby ako Vykupiteľ prišiel na zem. Ale človek pre Neho nemal miesto. Mária Ho musela po Jeho narodení položiť do jaslí, pretože v nocľahárni nebolo pre nich miesto.

Neskôr zažil Ježiš Kristus ešte zreteľnejšie odmietnutie. Keď hovoril ľuďom o Božej milosti, chceli Ho strčiť dolu z kopca. Kvôli Jeho láske k ľuďom, stojacim na okraji spoločnosti, Ním opovrhovali. Okrem toho im bolo tŕňom v oku, že odhaľoval ich pokryteckú svätosť a odsudzoval všetko, čo nesúhlasilo s Bohom. Jeho nepodplatiteľná spravodlivosť im bola viac ako nepríjemná. Preto nakoniec volali: „Preč, preč! Ukrižuj ho!“ (Ján 19:15).

Po Svojej smrti a Svojom vzkriesení sa Ježiš Kristus vrátil do neba. Tu už nežije. Napriek tomu stojíme pred otázkou: ‒ Aké miesto Mu dávame?

Mnohí Mu na Vianoce uvoľnia malý kútik. Zaspievajú niekoľko piesní o Jeho narodení a navštívia bohoslužby. To potom stačí zase na jeden rok.

Ale Ježiš Kristus chce mať u nás pevné miesto a chce riadiť celý náš život. To od nás vyžaduje, aby sme v Neho verili a všetko Mu odovzdávali. Tento krok viery má za následok večné požehnanie. Potom patríme Pánovi Ježišovi, ktorý nás navždy drží vo Svojej silnej ruke.