Žena pomaže Pána pri večeri u Šimona Malomocného
1 A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili. 2 Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu. 3 A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu. 4 Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti? 5 Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne. 7 Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť; ale mňa nemáte vždycky. 8 Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu. 9 No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku. (Mk 14:1-9)
Len dva dni pred Veľkou nocou bol Judáš a ďalší spolu s ním zahriaknutí Pánom Ježišom, aby nechali na pokoji tú ženu, a netrápili ju. Ona dala vzácnu vec - čistú nardovú masť (celú nádobu) - na Jeho nohy, a Pánovi to slúžilo ako vôňa k pohrebu. Keď si to tak uvedomíme - pravá a čistá nardová masť na Ňom voňala ešte aj vtedy, keď Pána bičovali, a potom pribíjali na kríž!
Niekedy aj naša strata na majetku alebo na čase môže byť dobrou vôňu Pánovi - no dokážeme sa naozaj takto pozrieť na náš život?
Tento príbeh ma vždy núti k zamysleniu... Na tomto svete totiž nie sme preto, aby sme sa mali dobre - to by bolo žalostne málo. A ruku na srdce - nestále by sme sa trápili, že sme si neužili zo všetkého, čo tento svet ponúka, a že to do konca života ani nestihneme.... Sme tu na svete z úplne iného dôvodu: sme tu hlavne preto, aby sme svojím životom oslávili Boha. Ak tomu nepodriadime život, budeme neustále cítiť, že nám v živote to najdôležitejšie chýba. Je to ako keby sme varili slepačiu polievku, no zabudli by sme do nej dať mäso. Bude to síce polievka, ale jej obsah bude len slabý odvar toho, čo to pôvodne malo byť... Alebo keď do motora nalejeme nejaké veľmi nekvalitné palivo - pretože je lacné. Motor to síce spáli a my pôjdeme, no motor sa zakrátko zničí, a namiesto 500 tisíc km bude vedieť prejsť možno len 100 tisíc.
Komu teda vydáme svoje telo, svoje financie, svoj voľný čas? Svetu a jeho zábavám, ktoré nás okrádajú a zabíjajú? Alebo Bohu, ktorý nás môže nesmierne obohatiť, a urobiť náš život naozaj plnohodnotný a šťastný?
Marián Možucha