Zázračné dieťa

                „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, ...
                 A vyjde prútok z parezu Izaiho, a mládnik
                 z jeho koreňov ponesie ovocie.“    (Iz 9:5a; 11:1)
 

Izaiáš vidí v duchu novonarodené dieťa. Keď sa na svet narodí dieťa, nevieme, čo z neho bude, čo z neho vyrastie. O mnohých platí, že by im bolo lepšie, keby sa neboli narodili. Ale toto narodenie je veľmi významná, obsahovo bohatá udalosť. Skrze toto narodenie sa k ľudstvu priblížil sám Boh. Zjavila sa Jeho dobrota a láskavosť k ľuďom (Títovi 3, 4).

Narodil sa Immanuel, ktorého Osoba je neoddeliteľná od Boha. Kde je On, tam je Boh s nami. Narodil sa posledný Adam, druhý človek, ktorým sa začína nové ľudstvo. Ľudstvo, ktoré nebude v zajatí hriechu a smrti. V Jeho narodení spočíva naše znovuzrodenie. „Dieťa sa nám narodilo." Prorok to vidí duchovným zrakom. Dieťa, ktoré sa volá Otec večnosti - aký protiklad! Dieťa v betlehemskej maštaľke je Kristus, Pán. Nielen jeden z pánov, ale sám Pán, nad ktorého nieto. Ibaže pod Ním sú ešte páni. On je „Pán pánov, Kráľ kráľov." Dieťatko uložené v jasličkách a zástupy nebeských bytostí plesajúce nad touto udalosťou. „Na jeho pleciach spočinie kniežatstvo."

Potom ho Izaiáš menuje výhonkom, ktorý vyraší z kmeňa. Sláva Dávidovho domu poklesla, ako keď je povalený pyšný strom, ale z koreňov vyrastie nový výhonok, slabý a nenápadný. A predsa na Ňom spočinie Duch Pánov v Jeho plnosti. Bude spravodlivým vládcom, ktorý sa ujme chudobných a skľúčených. Ale tiež: „prútom svojich úst zbije zem." Jedno slovo tohto Kráľa stačí na to, aby všetci Jeho protivníci padli na zem, jeden závan Jeho úst zabije bezbožníka, „človeka hriechu". Ustanoví kniežatstvo pokoja, v ktorom skončí aj vzájomné nepriateľstvo v ríši zvierat. Potom bude „zem plná poznania Hospodina, ako vody pokrývajú more" (Iz11:1-9). Slabý korienok sa stane zástavou národom. Pod ňou sa zhromaždí nielen Izrael, ale aj svet pohanov sa bude pýtať po Ňom a slávny bude Jeho príbytok (Iz 11:10). Kde sa usadí, kde zaujme príbytok, tam bude sláva.

Nádherné vyhliadky sa otvárajú v tmavej maštaľke v Betleheme. Boh začína malými vecami. Nech nikto nepohŕda „dňom malých začiatkov" (Zach 4:10)! Za nimi nasledujú veľké, nádherné časy.