Zámer v každom kroku

„Preto ja tak bežím, nie ako na neisto.“
                                                  (1K 9:26)

Kresťanský život nie je len beh, ktorý musíme dobre odbehnúť; je to aj beh, ktorý musíme dokončiť. Nestojí to za to, ak roky vedieme a potom na konci odpadneme.

Apoštol Pavol napísal: „Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! . . . Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“ (1K 9:24, 26-27)

Hoci bežíme, aby sme zvíťazili, nesmieme medzi sebou súťažiť. Boh dáva každému z nás vlastnú dráhu, smer, ktorým sa máme uberať. Bežíme preto, aby sme dali to najlepšie, čo máme, tomu, ktorý dal to najlepšie za nás.

Pavol povedal: „Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ (F 3:13-14)

Pavol nám tu podáva obraz bežca, ktorý je možno v poslednom kole pretekov. S cieľom na dohľad a s napätím každého svalu je športovec odhodlaný prekročiť cieľovú čiaru.

Bohužiaľ, v Biblii nájdeme jeden príbeh za druhým o ľuďoch, ktorí mali obrovský potenciál, začali dobre, ale skončili nešťastne. Nedovoľ, aby sa to stalo aj tebe. Ak potrebuješ korigovať svoj smer, urob to hneď. Nášho Pána Boha nasledujme úplne.

      Greg Lurie,  www.evs.sk