Výsada hovoriť

Tá prišla v tú istú hodinu a chválila Boha a vravela o ňom všetkým,
ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme. (Lukáša 2,38) 

   Simeon končil svoju pozemskú púť a prorokyňa Anna, hoci pokročilá vekom, svoju misiu ešte len začala. Pán na týchto dvoch svedkoch pevne postavil svoje svedectvo o svojom Synovi.
   Anna v tom rozhlasovaní pokračovala možno až do svojej smrti. Napriek tomu, že bola žena, nehanbila sa povedať radostnú zvesť všetkým, ktorí mali záujem si ju vypočuť. Ako keby nám tým náš Pán chcel povedať, že nemáme výhovorky. Ak sme Jeho a ak nás chce ešte chvíľu ponechať v ľudskom tele, máme konať podobne. Sme totiž spoľahlivými svedkami niečoho dokonca oveľa väčšieho, Jeho zmŕtvychvstania a odpustenia našich hriechov.

   Ak som sa stretol s Pánom Ježišom, ak som Mu odovzdal svoj život ako svojmu Spasiteľovi a Pánovi, tak potom mám o tom hovoriť! Nemám mlčať, nemám váhať, nemám odkladať a nemám dávať svoje záujmy do popredia. Aké svedectvo vydávam svojím jazykom a svojím životom? Mám vydávať Božie svedectvo. Potrebujem mať pohľad do večnosti, ale aj na zrejúce klasy na Božom poli. A v oboch prípadoch mám ostať pevný vo viere v Syna Božieho. Nech moje radostné svedectvo je akceptované ako verné a prijaté ako pravdivé a dôležité na spasenie tým, ktorých mi Pán dal na srdce! Robme všetko verne, až pokiaľ nepríde.

   Činíš aj ty podobne? Ak darovaný čas plytváš na smeti tohto sveta, ešte stále máš možnosť prosiť Boha o odpustenie, o naplnenie tvojho života cennosťami, ktoré moľa a hrdza nepožerú a ani zlodeji neukradnú. Nečakaj! Ešte dnes sa obráť k Pánovi Ježišovi Kristovi! 

     Marian Možucha