Viera a videnie

Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili.
                                         ev. Jána 20,29 

Keď diabol obvinil Boha pred Evou, dala by sa jeho lož zhrnúť asi takto: „Možno vám Boh dal všetky stromy, ale ten jediný, ktorý vám odoprel, je bránou k šťastiu. Tie, čo máte, nestoja ani za reč v porovnaní s úžasným ziskom, ktorý vám despotický Boh odoprel.“ A Eva sa zahľadela na strom, ktorý vyzeral úchvatne, vôbec nie ako smrteľné nebezpečenstvo (1M 3,1-6).

Nedalo sa bezpečne „experimentálne“ odskúšať, či diabol hovorí pravdu, alebo nie. Odhryznem si z ovocia a zistím, že ma diabol oklamal. Tak, s prepáčením, prsty do krku, vyvrátim ovocie, akoby sa nič nestalo.

Podobne je to v živote aj dnes. Mnohé zlé rozhodnutia majú väčšie alebo menšie trvalé následky. Ak sa rozhodnem zapliesť sa s drogami, tak hodiny späť neotočím. I keď sa mi raz podarí závislosti zbaviť, budem asi až do smrti cítiť nejaké následky.

V tejto dobe nám Pán Boh predkladá osobu Pána Ježiša. Ale už s vážnejším varovaním, že ak Ho zavrhnem, tak zažijem druhú, tentoraz večnú smrť. A znovu diabol popiera, že to je naozaj vážne: „To sú také rozprávočky. Prostoduchí kresťania nevedia, že smrťou sa všetko končí a že sa oberajú o pôžitky, a tak aj o jediné radosti v živote.“ Opäť sa to nedá nijako vyskúšať. Nemôžem nazrieť poza oponu smrti a potom sa „informovane“ rozhodnúť. Prečo je treba uveriť Bohu na tomto svete len na základe svedectva zapísaného v Biblii (bez videnia)? Myslím si, že preto, lebo toto je vlastne tá druhá šanca pre každého z nás. Po rokoch strávených v tme a deštrukcii okolo, ktorú nám vzbura proti Bohu priniesla, stále pochybujem? Odmietam svetlo osoby Pána Ježiša naozaj preto, lebo nemám dostatok dôkazov, alebo tmu vlastne milujem? 

          Martin Lamačka