V duchovnom raste kresťana neexistujú žiadne skratky
Stále som ohromený z toho, keď vidím na nárazníku auta nálepku s nápisom „Predstavte (vizualizujte) si svetový mier!“ Myšlienka celého toho je taká, že ak si dostatok ľudí vyvolá v mysli obraz svetového mieru, tak sa to skoro stane skutočnosťou. Je pre mňa nepochopiteľné, ako ľudia môžu veriť, že tak hlúpa technika by dokázala uskutočniť tak veľmi želaný cieľ.
Napadá mi ešte jedna veľmi populárna „ekumenická“ nálepka s názvom „COEXIST“. Určite ste ju už zahliadli: Jednotlivé písmená sú napísané symbolmi jednotlivých náboženstiev: Islamský polmesiac symbolizuje písme „C“, kresťanský kríž symbolizuje „T“ a tak ďalej. Hlavnou myšlienkou tohto nápisu je, že keď sa my, veriaci ľudia, prestaneme zameriavať na vzájomné rozdiely, tak môžeme dosiahnuť svetovú jednotu. Keby všetky náboženstvá dokázali nájsť jednotu, tak by bol koniec všetkým vojnám a konfliktom.
Vtipné na tom je to, že keď vidíme takéto nálepky na nárazníkoch áut, tak sa len zasmejeme, avšak v rôznych iných oblastiach života tieto názory akceptujeme. Koľko manažérskych seminárov nám sľubuje zvýšenie zisku, ak sa sústredíme na pozitívne myslenie alebo ak si dokážeme svoje ciele predstaviť a naplánovať? Východný mysticizmus, z ktorého pochádza aj táto nálepka, ktorú som spomeul, je plný týchto praktík. Sústavné meditácie a nekonečné opakovanie mantier, pri ktorých si má človek vo svojej mysli predstavovať jednotu všetkých vecí, vďaka čomu sa ľudstvo môže priblížiť k jednote… Aj mnohým kresťanom je denne ponúkaný kľúč k víťaznému kresťanskému životu. Určite sú vám známe frázy ako: „Prehlasuj svoje túžby…“ „V Ježišovom mene musíš vierou uchopiť svoje víťazstvo…“ „V Ježišovom mene si musíš predstaviť to, čo chceš, a ono sa to splní…“ Tvoje uzdravenie, bohatstvo, úspech vo vzťahu, šťastná rodina a manželstvo sa môžu stať skutočnosťou, ak ich pomenuješ a uchopíš. Aj takéto slová počuť čoraz častejšie z úst moderných „kazateľov“, ktoré človeku neponúkajú nič iné len prchavú nádej, ktorá sa rozplynie pri prvých ťažkostiach a skúškach.
Obrovské úsilie vynakladáme na hľadanie tej správnej techniky a tajomstva, ktoré by nám umožnilo splnenie našich túžob. Mnohí čítajú Písmo preto, aby v ňom našli nejakú jednoduchšiu cestu k duchovnému rastu a čistote a pritom prehliadajú tú pravú cestu. Kľúč nemáme hľadať v Písme, Písmo je tým kľúčom.
Jedným z dôvodov, prečo si hľadáme „duchovné skratky“, je spojený s dnešnou modernou dobou, ktorá požaduje rýchle výsledky. Dnes už veľmi rýchlo dokážeme zmierniť bolesť rôznymi liekmi, nájsť cestu do reštaurácie vďaka smartfónom alebo si nájsť rýchlo odpoveď na rôzne otázky na internete. Vo svojej podstate to nie sú zlé veci, ale majú tendenciu podporovať v nás falošné očakávania. Keď technológia dokáže pomôcť pri liečení chorôb a uľahčiť nám prácu, tak by nám mohla zabezpečiť aj odpočinok pre nášho ducha, však?
Mnohí by na túto otázku odpovedali „áno“ a existuje aj mnoho „odborníkov“, ktorí sú ochotní podporiť tento predpoklad. Stačí, keď sa pozriete v miestnom kníhkupectve do poličky s tematikou sebazdokonaľovania, a stačí, keď sa pozriete už aj do miestneho kresťanského kníhkupectva. Jedna kniha za druhou vám bude ponúkať kľúč ku šťastiu v dvanástich alebo dokonca aj v menej krokoch. Skutočnosť, že tieto sľuby sú už dobre známe a neefektívne, neodrádza ľudí, aby si takéto knihy kúpili, a tak isto to neodrádza ani nových autorov tieto staré lži zabaľovať do modernejšieho šatu.
Nemôžeme však všetku vinu pri hľadaní jednoduchého duchovného rastu zvaľovať len na moderné technológie. Hlavným dôvodom je naša prirodzená túžba po autonómii, túžba byť pánmi svojho vlastného života, ktorá nás poháňa pri hľadaní rôznych duchovných techník, ktorými by sme dokázali zdokonaliť samých seba. Viera častokrát nie je prezentovaná ako náš cieľ, ale skôr ako prostriedok k nejakému väčšiemu naplneniu. Mnohí moderní „kazatelia“ vyzývajú ľudí, aby prišli ku Kristovi, pretože On ich urobí šťastnými, bohatšími, sebaistejšími a viac duchovnými. Ježiš sa stáva len akýmsi prostriedkom na zlepšenie našej finančnej situácie, našich manželstiev a charakterových vlastností.
Dokáže Kristus naozaj urobiť všetky tieto veci? Samozrejme, že áno. Ale Ježiš nie je len prostriedkom k nejakému lepšiemu koncu, On sám je tým koncom a cieľom pre náš život. Kristus neprišiel do našich životov, aby nás naučil nejaké techniky, ktoré by nám zaručili krajší pozemský život. On koná v nás a premieňa nás pre svoju slávu. Neprišiel nám povedať nejaké mystické tajomstvo, ktorým by sme dosiahli vyšší stupeň duchovnosti. Neexistujú žiadne tajné duchovné metódy, ktoré by boli prístupné len zopár ľuďom.
Skutočný dôvod, prečo Ježiš prišiel na zem, je, aby sme my, dokonale hriešni ľudia, mohli byť zmierení s dokonale bezhriešnym a spravodlivým Bohom. Sme zachránení jedine z milosti a ospravedlnení jedine vierou. Keď sme však už z milosti boli spasení, tak to neznamená, že máme len tak nečinne čakať na smrť. Kresťanstvo je o duchovnom raste a duchovný rast si vyžaduje úsilie: tvrdú prácu na vlastnom posvätení. Hneď však musím poznamenať, že znovuzrodenie aj ospravedlnenie nie je závislé od našich skutkov. Oba tieto skutky sú jedine Božím dielom, preto ich nazývame aj monergistické (jednostranné). Jedine Duch Svätý je ten, ktorý dokáže zmeniť naše srdcia. Jedine spravodlivý Kristus, Syn Boží, ktorého spravodlivosť nám je pripísaná vďaka Jeho dokonalej poslušnosti Bohu a vďaka ktorému sa my, úplne skazení ľudia, môžeme postaviť pred tvár dokonale spravodlivého Boha. Posvätenie si však už vyžaduje aj naše úsilie. Preto hovoríme, že posvätenie je synergistické (obojstranné), pretože Boh aj my robíme niečo spoločne. Napriek tomu to ale z nás nerobí rovnocenných partnerov. Boh je ten, ktorý pracuje cez nás na našej svätosti: „A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ (Filipským 2:13-14). Avšak tak ako Boh pracuje v nás, tak isto musíme aj my pracovať, to znamená: tráviť s Ním čas na modlitbách, dôverovať Jeho milosti, kázať Božie slovo, krstiť a vysluhovať pamiatku Pánovu, snažiť sa o zmierenie s tými, ktorým sme nejako ublížili. Je to proces plný pokory, bázne a duchovného rozlišovania, ktorý trvá dlhé roky.
Pre Boha je tento proces jednoduchý. On si nemusí hľadať v živote žiadne skratky, pretože sa nikdy neunaví. My sme však narozdiel od Neho slabí, častokrát unavení a frustrovaní. Sme pokúšaní hľadať si vždy ľahšiu cestu, rýchle odpovede a bezstarostnú cestu vpred. Žiadna však neexistuje. Posvätenie vyžaduje veľkú disciplínu. Duchovný rast sa môže javiť ako pomalý, niekedy takmer nepostrehnuteľný, ale istý.
Žiadny diablov plán nedokáže zastaviť Kristov proces premeny nás na svoj obraz. Tých, ktorých povoláva, tých aj posväcuje – Rimanom 8:30.
R.C. Sproul, www.pravdavlaske.sk