Úzka cesta

"Lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života,
 málo je tých, ktorí ju nachádzajú." Matúša 7,14 

Jedno z prirovnaní, ktoré Pán Ježiš používa na opísanie života veriaceho človeka, je kráčanie po úzkej ceste. Keď sme sa rozhodli prijať Pána Ježiša, tak sme vstúpili na úzku cestu. Na cestu za Ním, ktorá vedie do večného života. Čo však znamená kráčať po úzkej ceste?

Tak ako z každej cesty, aj z tejto sa dá zísť/zablúdiť.  Z kontextu Biblie vieme, že takéto zídenie z cesty nemá za následok stratu  večného života, ale môžeme sa minúť plánu, ktorý si Pán pripravil pre náš život. Môžeme tým uškodiť sebe aj iným.

Z každej cesty sa dá zísť dvoma stranami. Často sa nám môže stať, že vidíme nebezpečenstvo na jednom okraji, tak sa tlačíme čo najbližšie k tomu druhému. Ani si neuvedomíme a zrazu náš život už nejde po ceste, po ktorej nás Pán chce viesť.

V snahe žiť posvätený život skĺzneme k zákonníctvu. V snahe milovať všetkých začneme tolerovať hriech, v snahe priblížiť sa tomuto svetu sa mu začneme podobať. V snahe oddeliť sa od sveta prestaneme vplývať na ľudí vo svete. V snahe hľadať Božiu vôľu ostávame pasívni, a v snahe byť užitoční zabúdame na Boha. Toto sa môže vyskytnúť aj v našom živote.

Často však nevieme, kde je tá hranica, kde sú okraje tejto cesty. Každý žijeme v inej situácii a máme problém s inými vecami. To, čo však máme ako veriaci spoločné, je vzťah s Pánom Ježišom. On je náš Spasiteľ, aj vzor pre náš život. Spoznávanie Pána Ježiša a rozvíjanie nášho vzťahu s Ním je najlepší spôsob, ako zostať na úzkej ceste. 

             Timotej Mojžiš