Utíšiť sa v Bohu, nekonať bezhlavo

"Len v Bohu utíši sa moja duša;
od Neho pochádza moja spása." (Ž 62:2)

Požehnaný je stav, keď sa vieme stíšiť v Bohu. Bolo by dobré sa naučiť robiť to každý deň. Stíšiť sa a čakať na čas vymedzený s Ním. Na Neho čakať v službe, v Neho dúfať všťastnom očakávaní, stíšiť sa pred Ním vmodlitbe a nájsť duchovný pokoj. Je to ten najlepší možný postoj, aký môžeme zaujať ako stvorenie pred Stvoriteľom, ako služobníci pred Pánom a ako deti pred Otcom.

Nesnažme sa od Boha niečo si vynucovať ani Mu niečo vyčítať. Nebuďme vo vzťahu k Nemu náladoví alebo neistí. Na druhej strane však neutekajme pred svojimi ťažkosťami, nebežme pre pomoc „od stromu k tráve“; bolo by to v rozpore so stíšením sa v Bohu. Dôverujme z celého srdca len Bohu, jedine Jemu. Aká požehnaná je istota, že od Neho dostanem pomoc. Môžem s Ním rátať.

Moja pomoc prichádza od Boha, od nikoho iného. Jemu patrí všetka sláva, lebo jedine On nás môže vyslobodiť a aj to urobí. Určite to však spraví vtedy a tak, ako to uzná za vhodné. Vyslobodí nás z neistoty, z utrpenia, od osočovania aj z núdze. A hoci ešte nevidíme žiadne znamenie, v žiadnom prípade sa neodvracajme od plnenia Božej vôle. Ani nepochybujme o Pánovej láske a vernosti voči nám. Onedlho uvidíme doteraz ešte skryté cesty, preto Ho chváľme za Jeho milosť už vopred.

                       C. H. Spurgeon: Sýpky Božích zasľúbení