Ukrižovanie
20 A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli ho do jeho vlastného rúcha. A vyviedli ho, aby ho ukrižovali. 21 A prinútili istého pomimo idúceho Šimona Cyrenenského, idúceho s poľa, otca Alexandrovho a Rúfovho, aby niesol jeho kríž. 22 A viedli ho na miesto Golgota, čo je, preložené, toľko jako: Miesto lebu. 23 A dávali mu piť víno s myrrou, ale on neprijal. 24 A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac oň los, čo má ktorý vziať. 25 A bola tretia hodina, keď ho ukrižovali. 26 A bol napísaný nápis jeho viny: Kráľ Židov. 27 A spolu s ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného po pravej a druhého po jeho ľavej strane. 28 Vtedy sa naplnilo písmo, ktoré hovorí: A je počítaný s bezbožnými. 29 A tí, ktorí chodili popri ňom, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami a hovorili: Há, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš! 30 Pomôž samému sebe a sostúp s kríža! 31 Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali medzi sebou so zákonníkmi a vraveli: Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. 32 Kristus, kráľ Izraelov, nech teraz sostúpi s kríža, aby sme videli a uverili! Aj tí, ktorí boli s ním spolu ukrižovaní, mu utŕhali. (Mk 15:20-32)
Pánovi sa do sýtosti posmievali.... Koľko je dosť „naposmievať sa“ (v.20)? Keď sa už nevládzem posmievať? Alebo keď mi to prestane byť smiešne? Alebo keď vytriezviem? Či keď mám už ďalšie povinnosti? Mieru posmechu, ktorú utŕžil náš Pán za nás (!) si ani nevieme predstaviť. To pohŕdanie - v rôznej forme a vo veľkej intenzite - bolo naozaj zo všetkých strán. Od ničoho nebol ušetrený! Ako keby malo byť nám na svedectvo, že kedykoľvek zažijeme niečo podobné, aby sme sa pod tým nezložili - že Jemu „naložili“ nepredstaviteľne viac...
Šimon Cyrenenský niesol kríž Pánov. V tej chvíli to bola tá najnevďačnejšia úloha akú si vedel predstaviť. Veď všetka nenávisť a pohŕdanie vojakov, farizeov a zmanipulovaného davu dopadala tým pádom aj na neho! Mal na výber? Nie! Podľa zákona musel rozkazu vojakov vyhovieť. A vojaci veľmi dobre vedeli, že bičovaním vysilený „ten židovský kráľ“ by svoj kríž jednoducho neuniesol. A tak Šimon, napriek únave z práce na poli, musel niesť ťažký kríž - a ten kríž bol ťažký fyzicky i duševne. Sám by sa nikdy na takú a vysiľujúcu prácu plnú posmechu a otvoreného pohŕdania nedal!
Dnes, po mnohých rokoch, by si radi mnohí vymenili miesto s týmto Šimonom - možno, preto, aby sa o nich písalo, aby mali na celý život peknú spomienku (alebo o tom napísali na Facebook...), alebo aby z toho svojho postavenia „vytĺkli kapitál“ popularity a uznania. Boh však nechal jeho meno zapísať do evanjelia nie kvôli svetskej sláve, ale kvôli nášmu napomenutiu a povzbudeniu. Ako dobre, že my za svoje hriechy už nemusíme strpieť večné odsúdenie a večné utrpenie, večnú hanbu a potupu! Naše každodenné nesenie kríža, akokoľvek ťažké, je nič oproti tomu, čo zniesol „kráľ Židov“ - Boží Baránok a Spasiteľ Pán Ježiš Kristus!
„A bol napísaný nápis jeho viny: Kráľ Židov“ (v.26). Duchovným zrakom vidíme aj iný nápis - náš dlžobný úpis s našimi vinami! No ten nápis pribil priamo Pán, a nikto nie je schopný ten nápis odstrániť - ostal tam navždy. A všetko, čo na ňom bolo, je vytreté - krvou nevinného Baránka Božieho!
Samotné ukrižovanie je natoľko drastické, že je lepšie nejsť do detailov. No vieme, že to naše hriechy Ho tam doviedli a aj držali!
Marián Možucha