Svet skrze múdrosť nepoznal Boha

"Svet skrze múdrosť nepoznal Boha."
                                        1. Korinťanom 1,21

Čo urobila grécka filozofia pre svojich učencov? Urobila ich nevedomými velebiteľmi „NEZNÁMEHO BOHA“ (Skutky 17,23). Práve nápis na ich oltári hlásal vesmíru ich nevedomosť a ich hanbu. A isto sa oprávnene môžeme pýtať, či filozofia pre kresťanstvo urobila niečo lepšie ako pre Grécko. Udelila známosť pravého Boha? Kto by sa odvážil povedať, že áno? Sú milióny pokrstených ľudí na celej dĺžke a šírke kresťanstva, ktorí nepoznajú pravého Boha viac ako filozofovia, ktorí obklopovali Pavla v Aténach.

Skutočnosť je tá, že každý, kto skutočne pozná Boha, je výsadou obdarený vlastník večného života. Tak to náš Pán Ježiš Kristus vyhlasuje veľmi jasným spôsobom v Jánovi 17,3 – „A to je ten večný život, aby poznali teba, toho jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ To je veľmi vzácne pre každú dušu, ktorá skrze milosť získala toto poznanie. Poznať Boha znamená mať život – večný život.

Ale ako môžem spoznať Boha? Kde Ho môžem nájsť? Môže mi to povedať veda a filozofia? Povedali to niekedy niekomu? Viedli niekedy úbohého pútnika na túto cestu života a pokoja? Nie, nikdy. „Svet skrze múdrosť nepoznal Boha.“ Navzájom si protirečiace školy starovekej filozofie mohli len ponoriť ľudskú myseľ do hlbokej tmy a beznádejného zmätku; a sebe protirečiace školy modernej filozofie nie sú ani o trochu lepšie. Neplodná špekulácia je všetko, čo celá ľudská filozofia za každého veku môže ponúknuť vážnemu opytujúcemu sa na pravdu. Ako teda máme spoznať Boha? Ak taký veľký výsledok závisí na Jeho poznaní; ak poznať Boha je večný život – a Ježiš hovorí, že je – potom ako Ho máme spoznať? „Boha nikto nikdy nevidel, jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, ten [ho] známym učinil“ (Ján 1,18).

                   C. H. Mackintosh  (GBV, Pán je blízko)