Stratu duše nič nenahradí

    Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet,
   ale utrpí škodu na svojej duši?
   Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu
   na vykúpenie svojej duše?      Marek 8:36.37

Niektorí ľudia celý život pracujú, aby peniaze investovali do penzijných fondov alebo na burze. Šetrnosť a plánovanie pre budúcnosť nie je nič zlé, ale sen mnohých je slávne, pohodlné obdobie penzie v luxuse v teplej klíme, kde zima nikdy nepríde. Ale keď praskne finančná bublina, keď sa burza zrúti a penzijný fond vyšumí do prázdna, mnohí nemajú žiadnu nádej a dokonca si zúfajú. Je tragicky známe, že v časoch ekonomického poklesu extrémne bohatí ľudia, ktorí sú dominantní vo finančnom a obchodnom svete, si kvôli náhlemu zmenšeniu svojho bohatstva zobrali život. Ale je to ešte tragickejšie, keď nikdy neuvažovali o svojej duši, ani o živote po smrti.

Jeden básnik to povedal nasledovne:

„Stratiť bohatstvo je dosť smutné, stratiť dušu je viac;
ale stratiť dušu je taká strata, ktorú nič nenahradí.“

Veriacim je zrejme, že „ta ide podoba* tohto sveta“ a že my máme „lepšie a trvalé imanie“ (1.Korinťanom 7:31; Hebrejom (Židom) 10:34). Je to blahoslavená vec, keď sme spokojní v svojich životných situáciách (1.Timoteovi 6:8; Hebrejom (Židom) 13:5) a keď nedôverujeme pokladom na zemi.

Peniaze samé nie sú ničím zlým, ale „láska k peniazom je jedným koreňom všetkého zla“ (1.Timoteovi 6:10). Tie skutočne poháňajú veľkú časť bezbožného systému sveta. Preto musíme od týchto vecí utekať a držať sa večného života. Aká tragédia je život postavený na nádeji zisku v tomto svete, a pritom nedbať na nebezpečenstvo straty vlastnej duše v budúcom svete! „Také sú cesty každého, kto dychtí po hrabivosti: príde o život“ (Príslovia 1:19).

Pán Ježiš najvyššiu cenu dal za dušu, ktorá je v Jeho ohodnotení oveľa vyššia, ako celý svet.

        B. Reynolds        Pan je blizko