Spoločnosť rezaných kvetov

A Boh stvoril človeka v svojom obraze,
 v obraze Božom ho stvoril. 
                                       1. Mojžišova 1:27

V roku 1944 vyslovil jeden profesor Stanfordovej univerzity nasledujúce prirovnanie:

„Veľké nebezpečenstvo našich čias spočíva v tom, že patríme ku spoločnosti rezaných kvetov. Nech sú rezané kvety akokoľvek krásne a akokoľvek sa usilujeme ich nejaký čas udržať čerstvé, predsa musia zomrieť. Zomrú, pretože sú oddelené od vyživujúcich koreňov.“ A potom prichádza to porovnanie: „Pokúšame sa zachovať dôstojnosť jednotlivca v odlúčení od hlbokej viery, že každý človek je stvorený v Božom obraze, a preto je cenný v Božích očiach.“

Toto prirovnanie z roku 1944 je zvlášť výstižné, keď si pomyslíme, ako veľmi sa totalitné štáty vtedy previnili proti dôstojnosti človeka. Bez ohľadu na to sa v minulých desaťročiach rozvinuli aj mnohé slobodné štáty v spoločnosti rezaných kvetov.

Vieru v Stvoriteľa a v zodpovednosť, ktorú voči Nemu máme, považujú mnohí za prekonanú. – Ale akú dôstojnosť má ešte človek a čo ho odlišuje od zvieraťa, keď už nemá byť Božím obrazom?

Pokresťanská spoločnosť sa vzdala jediného základu, ktorý môže človeku nedotknuteľne zabezpečiť jeho dôstojnosť. To vidno napríklad v tom, že chýba ochrana pre nenarodený ľudský život, alebo v diskusii o aktívnej pomoci pri umieraní.

Ježiš Kristus nás stavia pred rozhodnutie: byť pevne zakorenený v Ňom, alebo byť „rezaným kvetom“:

„Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť. Ak   niekto nezostáva vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne; a pozbierajú ich a hodia ich do ohňa, a zhoria“ (Ján 15:5.6).