Smrť nie je prvoaprílový žart

"A bolo všetkých dní Matuzalemových
deväťsto šesťdesiatdeväť rokov, a zomrel."
                                         (1. Mojžišova 5:27)
"... vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život?
Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne."
                                         (Jakoba 4:14) 

Zamyslime sa spolu na chvíľu nad mužom, ktorý sa dožil najvyššieho veku spomedzi všetkých ľudí v histórii ľudstva. Volal sa Matuzalem.

Na zemi prežil neuveriteľne dlhý život, takmer jedno celé tisícročie. Dnes sa ľudia toľko nedožívajú, ale Biblia nám hovorí, že pred potopou ľudia bežne žili niekoľko storočí. Nevieme síce, ako je možné, že boli tak dlhovekí, ale môžeme sa poučiť tým, čo je napísané ako refrén na konci veršov opisujúcich život vtedajších obyvateľov zeme. Ten refrén znie: „A zomrel.“

Pán Boh nás vopred varuje: „A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd.“ (Žd 9,27) Po dlhých 969 rokoch napokon prišiel deň Matuzalemovej smrti. Podobne raz príde aj ten náš.

Biblia vyjadruje, ako Pán Boh vidí náš život na zemi. Je ako para, ktorú na chvíľku vidieť a zas rýchlo zmizne. Aký je to kontrast oproti Božej večnosti!

Existuje nadovšetko dôležitá otázka: Som pripravený na deň svojej smrti, ale hlavne na to, čo po nej príde? Bez pokánia a odpustenia hriechov čaká ľudí večné zahynutie. Avšak, aké nepredstaviteľné je byť zachránený skrze vieru v Pána Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži za naše hriechy, mať istotu, že večnosť v Božej prítomnosti je našou budúcnosťou! Kiežby sme sa radovali v našom Spasiteľovi a žili pre Krista počas tých krátkych dní na tejto zemi. 

                       Dima Jaščuk