Radosť z jari
Je to úžasné a zároveň také obyčajné. Po zime vždy príde jar. Všetko sa prebúdza k životu. Možno preto, že je to tak obyčajné, prestávame vidieť krásu prírody. Veď čo je na tom také zvláštne, že je všade veľa zelene, že zo zeme vyrastajú kvety najrôznejších farieb. Rozkvitli stromy, narástli im listy, konáre. Zasievame semienka, lebo vieme, že keď ich vložíme do zeme, slnko a voda zobudia život, ktorý v tom semienku je. Jar je proste úžasná. Skúsme sa pozerať okolo seba, čudovať sa a tešiť, aj keď sa to každý rok opakuje. Táto jar je ale iná. Pre pandémiu sú naše túžby a možnosti veľmi obmedzené, ale možno práve teraz je čas na to, aby sme si všimli tie najobyčajnejšie veci a ľudí, ktoré sú okolo nás.
Vďaka Bohu, že drvivá väčšina ľudstva vzala vážne varovania pred šírením epidémie a že ich aj dodržujeme. Zatiaľ čo niektorí sme v pasívnej pozícii (my nad 65), tak naopak mnohí sú v maximálnom a vyčerpávajúcom nasadení. Áno z hĺbky svojich sŕdc sme vďační zdravotníkom, policajtom, vojakom, požiarnikom. Ich povolanie je hrdinské, pretože vystavujú seba a svoje rodiny nebezpečenstvu nákazy. Tiež sme vďační všetkým, ktorí navrhujú aj robia správne opatrenia.
Dnešná doba je testom na to, ako reagujeme na mimoriadne situácie. Páči sa mi ako mimoriadnu situáciu v športe, a tak aj v živote, zvládol žiak školy z Klenovca, ktorý sa stal majstrom Slovenska v bedmintone za rok 2019. Majstrovstvá Slovenska sa konali koncom roka v Rožňave. Vlani po celý rok trénoval pod vedením trénera a podporou rodičov tak cieľavedome, že dokázal v rozhodujúcom zápase zvíťaziť nad majstrom Slovenska, s ktorým dovtedy stále prehrával. Pri zápasoch a tréningoch analyzovali súperove kvality a svoje možnosti. Na tom bola postavená taktika a výsledkom bola neopíateľná radosť z víťazstva. To však nie je všetko, lebo chlapec sa vlani veľmi zlepšil aj v škole. Dobrý tréner proste vie presvedčiť hráča, že na to má! Dobrý hráč zase musí dôverovať trénerovi a poslúchať ho. Počul som raz tohto trénera, ako sa v jednom zápase cez prestávku rozprával s hráčkou, ktorá prehrávala. „Ako to hráš?“ „Veď vidíte, tréner, ako hrá súperka. Ja na ňu proste nemám!“ Tréner na to: „Ty len hraj tak ako na tréningu. Hraj hru, ktorú sme sa dohodli!“ „ Ale, pán tréner veď viete, že je to dvojnásobná majsterka Slovenska!“ Posledné slová trénera boli: „Hraj, nemaj strach!“ Predpokladáte správne, že aj toto dievča na iných majstrovstvách zápas vyhralo. A v minulosti viacerí hráči a hráčky z Klenovca. Myslím si, že je to dobrý príklad, ako pristupovať k životu v týchto časoch, keď je súper (vírus) veľmi silný. A naviac neviditeľný.
Na jar prežívame zázrak víťazstva života nad smrťou. Ja chcem povedať aj o inom víťazstve nad smrťou. Nad smrťou zvíťazil človek, Ježiš Kristus.
Pripomínam to preto, lebo nedávno boli Veľkonočné sviatky a ľudia nemôžu chodiť do kostolov. Nevadí, pretože môžeme žiť v blízkosti Ježiša Krista tam, kde práve sme. Jednoducho preto, lebo Ježiš sa vrátil z druhej strany hrobu. Je živý! Ja som túto istotu nadobudol, keď som čítal v Biblii známy príbeh o tom, ako dvaja nasledovníci Ježiša šli do mesta Emauz. (Lukáš 24) Boli veľmi sklamaní z toho, že Ježiš, ich vodca zomrel. Rozprávajú sa o tom a vzkriesený Ježiš sa ku nim pridá, rozpráva sa s nimi, no nespoznajú ho. (Stáva sa to aj nám, keď pre našu bolesť a žiaľ nevidíme a nepoznáme Ježiša.) Potom sa spolu zastavia, aby si oddýchli v nejakom hoteli. A vtedy, za stolom pri večeri ho spoznali. Viete ako? Ešte dobre, že sedeli, lebo keď im Ježiš podával chlieb - na jeho dlaniach zbadali stopy po klincoch! Život s Bohom neznamená, že sa nestretneme s neúspechom, alebo že sa nestretneme s ťažkosťami. Naša nádej je v tom, že ON je stále s nami.
Ján Kováčik, Klenovec