Prosba, ktorú Boh určite vypočuje


„Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti,
nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek,
a dostane ju..“
                   (Jak 1:5)

Čo je múdrosť? Je to pohľad do Božej bytosti a na Jeho cesty. „Aby vám dal Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho," píše apoštol v liste Ef 1:17. Táto múdrosť teda nie je múdrosťou ľudskou, ale múdrosťou darovanou od Boha. Svojou podstatou je to osvietenie Svätým Duchom. „Je isté, že som nerozumnejší než obyčajný človek a nemám rozumnosti iných ľudí." (Agur: Príslovia 30. kap.). Pretože si toto uvedomil, bolo mu darované svetlo. Múdry je aj ten, ktorý Boha nielen pozná, ale sa Ho aj bojí. Nie poznanie, ale svedomie rozhoduje o tom, či je človek múdry. Niekto môže veľa vedieť z Biblie, a predsa môže byť v Božích očiach bláznom. Múdrosť je pravé životné umenie, ktoré má korene v Božej bázni, správanie, ktoré je Bohu ľúbe. „Kto je múdry a rozumný medzi vami?" pýta sa Jakub. „Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!" (Jakub 3:13) Múdry je, kto v reči a skutkoch vie hovoriť k veci a kráča správnou cestou.
V každodennom živote potrebujeme veľa múdrosti, v styku s ľuďmi, vo výchove detí, v pozemskom povolaní. Komu sa ešte nedostáva - a kto z nás môže povedať, že ju už v plnosti vlastní? - Nech prosí Boha! Jeho prosba bude určite vypočutá.
Boh dáva proste. Nádherná Božia vlastnosť. V Bohu samom je pravzor prostoty. On sa svojmu tvorstvu odovzdáva úplne. Vychádza v ústrety potrebám, ktoré sú Mu prednášané a celkom ich napĺňa. Pri nás ľuďoch bola prostota narušená hriechom. Sebecký človek, ak aj koná dobro, má pritom vždy svoje postranné myšlienky, podfarbené vlastným prospechom alebo ctižiadosťou. Boh dáva proste. Jeho láska pôsobí tak, že nehľadá nič iné než vďačnosť. On nikomu nevyčíta (Roháčkov preklad). S prosebníkmi sa niekedy dosť tvrdo nakladá, keď sú nepohodlní alebo prichádzajú príliš často. U Boha sú prosebníci vítaní v každom čase, On nikomu nezavrie dvere. Nevyčíta, že prišli len včera alebo až v tejto hodinke. K Bohu sa neprichádza príliš často, skôr príliš zriedkavo. Dávať, to je Jeho najvlastnejšia záležitosť. On prosebníkovi nevyčíta ani jeho minulosť. Len čo sa ten skloní v pokore pre svoju nevďačnosť a neposlušnosť a prosí o odpustenie, Boh veľkomyseľne prikrýva jeho hriechy. Neuvidí človeka vo svetle jeho predošlých zlyhaní, ale vo svetle neviny a spravodlivosti Ježiša Krista. Aký je Boh dobrý!

     
          Carl Eichhorn; "V Božej dielni - Úvahy na každý deň"

Späť