Priniesol obetovať jednorodeného
"Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc
a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia."
Žid. 11, 17
Aký to rozkaz: „Vezmi Izáka, tvojho jednorodeného a obetuj ho!“
1. Pri tejto požiadavke, mohol Abrahám prísť k pochybnosti o láske Božej:
- To má byť Boh lásky, ktorý má takú strašnú požiadavku na mňa?
- Starému otcovi vyrvať jediného syna?
- Dokonca dať mu rozkaz syna vlastnou rukou zabiť? Hrozné! Nemôže to byť Boh lásky.
Vždy znovu sú aj v našom živote také hodiny, keď sme pokúšaní, pochybovať o Božej láske. Hrôzy vojny; katastrofy zemetrasenia ; ten prúd sĺz a krvi na našej biednej zemi. Dovolí to Boh lásky? Skutočne ťažká skúška viery, v ktorej môžeme len tak obstáť, keď je o nás ako o Abrahámovi: “Nebol slabý vo viere.“ (Rim. 4, 19).
2. Abrahám by mohol pochybovať aj o pravdivosti Boha a Jeho zasľúbení.
- Či nezasľúbil Boh, že Izákovo potomstvo rozmnoží ako hviezdy na oblohe?
- A teraz mu chce Boh vziať syna.
- Neodporuje si sám Boh?
Mnohí ľudia trpia pod stavom, že jedno slovo Božie druhému sa zdá že odporuje. Tu im prišiel Abrahám pomôcť. Nepochyboval ani na okamih ani o Božej vernosti, ani o moci Božej. Bol mu neotrasiteľný mu bol prísľub Boží: "V Izákovi bude nazvané tvoje semeno.“ Preto si myslel: Keď Boh teraz prikazuje obetovať syna, potom ho musí, a to urobí, že ho znovu vzkriesi k životu, lebo jeho sľub je pravdivý. Boh videl jeho vieru a ušetril ho toho najťažšieho.
Nepochybujme v hodinách pokušenia, o láske Božej, pravde a moci, aby sme boli ako Abrahám požehnaní vo viere.
Alfred Cristlieb