Premohol smrť

Životný príbeh každého človeka sa končí smrťou. V tom netvoria ani najväčší spomedzi veľkých výnimku: ani politici, ani herci, ani slávni športovci, ani náboženskí vodcovia. A predsa: Jeden je výnimkou, u toho jediného to bolo inak. Biblia nám podáva hodnoverné svedectvo o tom, že život Ježiša Krista sa neskončil smrťou. Bol síce pochovaný, ale vstal skutočne živý zo svojho hrobu. Na veľkonočnú nedeľu si celý kresťanský svet pripomína Kristovo zmŕtvychvstanie; všade znejú radostné piesne: „Kristus Pán vstal slávne z hrobu. Premohol smrť, hriech a zlobu...“ Biblia jasne dosvedčuje, že Ježiš sa ako vzkriesený telesne zjavoval na zemi medzi ľuďmi. Mnohí ľudia ho videli, dotýkali sa ho a rozprávali sa s ním. A o tom, čo videli, počuli a čoho sa dotýkali – vzkrieseného Krista – sa podelili aj s ostatnými, aj s nami. Tento Boží div nového života v Kristu Ježišovi sa tak stal ústrednou témou evanjelia – radostnej správy o spasení v Ježišovi Kristovi, o tom, že s Kristom sme vyhrali. Apoštoli vždy znovu zvestovali: „Tento Ježiš, ktorého ste vy ukrižovali, vstal z mŕtvych! Žije na veky ako ten, čo premohol smrť!” (Sk 2, 32) Je to zvesť, že do nášho sveta plného smrti, Pán Ježiš priniesol život. Apoštol Ján hovorí: „...ten život sa zjavil a my sme ho videli, počuli, dotýkali sa ho... a dosvedčujeme aj vám, aby ste aj vy mali toto obecenstvo života večné s nami...“ (1J 1, 1 – 3).

Boh teda chce, aby sme všetci mali večný život skrze vieru vo vzkrieseného Ježiša Krista. Chce však, aby sme v moci vzkrieseného Krista plnosť tohto života prežívali aj tu na zemi. Veď Pán Ježiš povedal: „Preto som prišiel, aby ste mali život, a to v hojnosti“ (J 10, 10). Lenže skutočný život, ktorý sa nám ponúka vo vzkriesenom Ježišovi, nie je prirodzený nášmu svetu. A tak nám biblická správa zvestuje, že v našom svete a v našich životoch dochádza mnohými spôsobmi k odmietnutiu života v Ježišovi Kristovi. Ľudia tento nový Kristov život neprijímajú, odmietajú: jedni neverou, iní tradíciou či ľudským zmýšľaním; iní majú rôzne „kamene“, ktoré ako ten kameň, ktorý bol zatlačený na Kristov hrob, nedovolia, aby sa Kristov život naplno rozvinul v ich srdci, v ich živote, v ich rodine...

Ale na veľkonočnú nedeľu bol tento kameň odvalený. Moc nebies triumfuje nad mocou zeme; anjel si víťazoslávne sadá na zničené znamenie pečati, ktoré vyjadruje bezmocnú autoritu Židov i Rimanov, čo chcela Pána Ježiša Krista a s ním aj kresťanskú nádej vykázať do večne uzavretej ríše mŕtvych. Štátna pečať a vojenský príkaz sú pred Bohom smiešne malichernosti. Keď koná večný Boh, sú ľudské ruky ochromené, ľudské sily v koncoch a politické i náboženské opatrenia márne. Budúcnosť patrí životu v Kristovi i tým, ktorí svoj život spojili so vzkrieseným Ježišom Kristom.

Drahí čitatelia, ak chcete, aby aj vám patrila budúcnosť a večnosť s Kristom, tak dnes neodmietajte život kvôli ľudovým či náboženským tradíciám, ani pre ľudské zmýšľanie či argumenty, ani zo strachu z nového života s Kristom. Nedovoľte, aby rôzne kamene zabránili tomu, aby sa Kristov vzkriesený život mohol stať vaším životom, nedovoľte, aby brzdili a likvidovali vieru vo vašom živote, nevzdávajte to s Kristom, nerezignujte vo viere len preto, že politické, spoločenské či vedecké smerovanie vykazuje vieru v Krista na okraj života. Naplno sa chopte Krista vo viere. Privlastnite si dnes Jeho víťazstvo a denne z neho naplno žite. Skutočné kresťanstvo, to je život vzkrieseného Krista v nás. Je mojou modlitbou, aby tieto veľkonočné sviatky boli pre vás všetkých skutočnými sviatkami nového života s Ježišom Kristom, sviatkami novej radosti, pokoja a nádeje.

Darko Kraljík