Predreformátor: Ján Hus

                                                                                                           prehrať
Na začiatku svojho mníšskeho života sa Martin Luther prehrabával v kope kníh, až natrafil na zväzok kázní Jána Husa, Čecha, ktorý bol odsúdený ako heretik. „Zostal som ohromený úžasom,“ napísal neskôr Luther. „Nechápal som, pre akú príčinu bol tento veľký muž, ktorý vykladal Písmo s takou závažnosťou a zručnosťou, upálený.“

Hus sa stal pre Luthera a mnohých ďalších reformátorov hrdinom, pretože kázal kľúčové reformačné témy celé storočie pred tým, ako Luther napísal svojich 95 téz. Reformátori prihliadali aj na Husov život, obzvlášť na jeho neochvejnú vytrvalosť tvárou tvár cirkevnej brutalite.

Od hlúpostí k viere

Hus sa narodil sedliakom v Husinci, na juhu dnešných Čiech. Aby unikol chudobe, vyučil sa za kňaza: „Pomyslel som si, že sa stanem kňazom čím skôr, aby som si zabezpečil dobré živobytie a ošatenie. Tým by som si získal úctu u mužov.“ Ukončil bakalára, magistra a napokon získal aj doktorát.

Bol ordinovaný v roku 1401 a stal sa kazateľom v pražskej Betlehemskej kaplnke, v najznámejšom zbore v jednom z najväčších európskych miest. Počas týchto rokov Hus prešiel zmenou. Hoci stratil nejaký čas s tým, čo pomenoval „hlúpe sektárčenie“, napokon objavil Bibliu: „Keď mi dal Pán poznať Písma, upustil som od tých hlúpych myšlienok.“

Spisy Johna Wycliffea povzbudili jeho záujem o Božie slovo a tie isté spisy spôsobili rozruch v Čechách. Pražská univerzita bola už vtedy rozdelená medzi Čechov a Nemcov a Wycliffove učenia ich rozdelili ešte viac. Počiatočné debaty sa týkali filozofických otázok. Česi s Husom však rozprúdili debatu o Wycliffových reformačných myšlienkach. Hoci nemali v úmysle pozmeniť tradičné doktríny, chceli dať dôraz na Bibliu, rozšíriť autoritu cirkevných koncilov a podporiť morálnu reformu duchovných. Hus začal čoraz viac dôverovať Písmu: „Dokiaľ dýcham, chcem sa držať, veriť a prehlasovať všetko, čo je v Písme obsiahnuté.“

Vypukol politický zápas s nemeckými heretickými wycliffovcami. Aj vďaka podpore českého kráľa mali Česi navrch a Nemci boli nútení utiecť do iných univerzít.

Situácia bola komplikovaná aj pre európskych politikov, ktorí sa prizerali, ako kresťanstvu vládnu dvaja pápeži. Pre vyriešenie tejto záležitosti bol zvolaný cirkevný koncil v Pise v roku 1409. Boli zosadení obidvaja pápeži a zvolený legitímny pontifik, Alexander V. Ten bol čoskoro „presvedčený“ úplatkom, aby sa priklonil na stranu českých cirkevných autorít proti Husovi, ktorý pokračoval v ich kritike. Husovi bolo zakázané kázať a bol exkomunikovaný. Avšak len „na papieri“. S podporou miestnych pokračoval v kázaní a službe v Betlehemskej kaplnke.

Keď nástupca Alexandra V., protipápež Ján XXIII., schválil predávanie odpustkov, aby mohol financovať výpravu proti jednému zo svojich rivalov, Hus bol pohoršený a pokračoval v radikalizácii. Pápež konal nepopierateľne v sebeckom záujme a Hus už ďalej nemohol dosvedčovať pápežovu morálnu autoritu.

Priklonil sa preto ešte viac k Biblii, ktorú prehlasoval za konečnú autoritu pre cirkev. Hus neskoršie argumentoval, že Česi boli pápežovými odpustkami vykorisťovaní, čím nepriamo zaútočil aj na českého kráľa, u ktorého končila časť z ich výnosu.

Biblický rebel

Týmto stratil Hus kráľovskú podporu. Jeho premlčaná exkomunikácia bola zrazu oživená a v Prahe bol vydaný zákaz sa zúčastňovať na Večeri Pánovej alebo byť pochovaný na cirkevnej pôde tak dlho, dokiaľ bude Hus pokračovať vo svojej službe. Aby ušetril mesto, utiahol sa ku koncu roka 1412 na vidiek. Nasledujúce dva roky sa horúčkovito venoval literárnym aktivitám. Napísal niekoľko pojednaní. To najdôležitejšie, ktoré odoslal do Prahy k verejnému čítaniu, sa zaoberalo cirkvou. V ňom argumentoval tým, že neznalý a peniaze milujúci pápež môže urobiť mnoho chýb, preto rebelovať voči nemu znamená poslúchať Krista, ktorý je jediný pravou hlavou cirkvi.

V novembri 1414 začal koncil v Kostnici a Hus bol na neho prizvaný rímskym kráľom Žigmundom, aby obhájil svoje učenie. Kvôli bezpečnostným zárukám a dôležitosti koncilu napokon dorazil. Po príchode bol však uväznený a vo väzení zostal niekoľko mesiacov. Namiesto vypočutia bol ťahaný pred autority v reťaziach a požadovaný, aby odvolal svoje názory.

Keď pochopil, že mu nebude daný priestor pre vysvetlenie svojich myšlienok, vyhlásil: „Odvolávam sa k Ježišovi Kristovi, jedinému Sudcovi, ktorý je všemohúci a dokonale spravodlivý. Do Jeho rúk vkladám svoj prípad podložený nie falošnými svedectvami a chybujúcimi koncilmi, ale pravdou a spravodlivosťou.“ Bol vzatý do svojej cely, kde ho mnohí prosili, aby to odvolal. 6. júla 1415 ho priviedli do katedrály v kňazskom oblečení a kúsok po kúsku ho z neho vyzliekli. Odmietol aj poslednú výzvu na hranici, kde sa modlil takto: „Pane Ježišu, pre Teba chcem podstúpiť túto krutú smrť trpezlivo a pokorne. Prosím ťa, zmiluj sa nad mojimi nepriateľmi!“ Keď ho pohlcovali plamene, zomieral recitovaním Žalmov.

Jeho kati pozbierali jeho popol a vysypali ho do jazera, aby z tohto „heretika“ nič nezostalo. Nakoniec však istí Česi pozbierali kúsky pôdy zo zeme, kde Hus zomieral a poslali ich do Česka ako spomienku.

Česi kvôli tejto poprave zúrili a koncil neuznali. Počas nasledujúcich rokov sa koalícia husitov, radikálnych táboritov a iných odmietla podrobiť autorite rímskeho kráľa alebo cirkvi a odrazila tri vojenské útoky. K zmiereniu medzi Čechmi a reprezentantmi západného kresťanstva došlo podľa nimi stanovených podmienok. Zvyšok, ktorý tento kompromis neprijal, vytvoril Jednotu bratskú, ktorá sa stala základom Moravských bratov. Tí hrali významnú rolu pri obrátení nielen bratov Wesleyových.

zdroj:  https://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/predreformator-jan-hus/