Požehnané čítanie Biblie
Kedy sa nám čítanie Biblie môže stať požehnaním?
1. Vtedy, keď v čítanom Slove objavujeme a nachádzame práve to, čo v danej chvíli potrebujeme, keď dostaneme odpoveď na nevyriešené otázky nášho srdca a svetlo do okolností, v ktorých sa práve vtedy nachádzame. Keď údel izraelského ľudu pohol Danielovo srdce a svojho ducha zamestnával jeho návratom, v spisoch proroka Jeremiáša našiel napísané, že zajatie Izraela bude trvať sedemdesiat rokov. "V tom roku Jeho kraľovania (Dária), ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa slova Hospodinovho k prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov" (Dan.9,2). Dostal teda odpoveď na otázku svojho srdca a do okolností, v ktorých žil, prišlo svetlo. Hľa, jeho čítanie Biblie bolo požehnané. Takto prijal Pánovo Slovo nie vo videní, ale v Písme. Takýmto spôsobom sa má Jeho Slovo dostať aj k nám, lebo nie každé Jeho Slovo má pre nás v každej chvíli ten istý význam. Mnohí sa mýlia, ak si myslia, že by mali porozumieť kapitole, ktorú ráno čítali, hoci to nie je potrebné. Celkom stačí, ak z tej kapitoly dostaneme, čo potrebujeme práve na ten deň. Možno to nájdeme len v krátkej vete alebo len v jednom slove.
2. Naše čítanie Biblie je vtedy požehnané, keď Slovo nečítame len z hľadiska našich požiadaviek, ale aj z hľadiska Pánovho cítenia a Jeho požiadaviek! Ak Bibliu čítame preto, aby sme tam videli a spoznali svoje potreby a tiež to, ako ich môžeme uspokojiť, to je len jedna stránka čítania Biblie. Pri čítaní Biblie sa máme zamerať aj na spoznávanie Božích prianí. Aj Boh má priania! Jedným Jeho prianím je, aby bol každý človek zachránený a dospel k poznaniu pravdy. V tomto jednom prianí sú zahrnuté aj všetky ostatné. My, ako spasení, musíme pomáhať v diele spasenia. Sme totiž údmi Hlavy, ktorej meno je Spasiteľ, od ktorej očakáva spasenie každé stvorenie v nebi, na zemi aj pod zemou (Zj. 5). Uver, že ak budeš čítať Bibliu aj z tohto pohľadu, stane sa ti celkom inou Bibliou, Boha spoznáš celkom inak a zmení sa aj tvoj vnútorný postoj. Pri Božích prianiach zabudneš na tie svoje, lebo sa naučíš, že tvoje priania majú byť predovšetkým Božími prianiami. On potom bude môcť vytýčiť pre teba vyšší cieľ.
3. Naše čítanie Biblie bude vtedy požehnané, ak sa čítané Slovo môže v našom vnútri premeniť na Božiu zásadu. Všetci tí, ktorí čítajú Bibliu s požehnaním, sú ľuďmi Božích zásad. Daniel bol človekom Božích zásad a čitateľom Biblie. Už ako chlapec prišiel do Babylona s rozhodnou zásadou, že sa zdrží kráľovských pokrmov, aby sa kvôli nim nestal nečistým. Pretože v ňom bola Božia zásada, mohol požehnane ovplyvniť svojich priateľov tak, že aj oni nasledovali jeho zdržanlivosť. Takto sa Slovo stáva „do nás vštepeným“ Slovom, ako to hovorí Jakub 1, 21: Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Takýmto spôsobom sa nám vryje do pamäti ako „živý zákon“, podľa listu Židom 10, 16: "Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle." Takýmto spôsobom Boh podriadi celý náš život pod mernú šnúru Jeho Slova.
4. Naše čítanie Biblie je požehnané vtedy, keď sa Slovo naplní v našom živote. Jedine takto môžeme Slovo pochopiť v jeho hĺbke. K hlbšiemu spoznaniu Božej cesty sa nedostaneme len cestou rozmýšľania, ale tak, že nás Boh môže viesť po hlbších cestách. Abrahám si vybojoval svoju vieru vo „vzkriesenie“ na ceste k obetnému oltáru. Uveril, že Boh môže jeho syna vrátiť aj zo smrti (Žid. 11, 19): Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj späť dostal; a to je podobenstvo. Ak by nebol prešiel cestu vedúcu k obetnému oltáru, nebol by dospel k tomuto hlbokému poznaniu.
5. Naše čítanie Biblie je vtedy požehnané, keď k nám napísané slová hovoria ako Kristove večné slová, lebo to je najhlbší význam toho, aby sme Božie Slovo zobrali do rúk. To je div požehnaného čítania Biblie.
6. Naše čítanie Biblie je vtedy požehnané, keď Slovu zasvätíme prvú polhodinu každého nášho dňa. Preto mnohí stratili niť modlitebného života aj radosť zo Slova, lebo prvú polhodinu dňa nezasvätili stíšeniu s Bohom.
Zdroj: Georg Steinberger, Míľniky na úzkej ceste