Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema

1 A keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfáge a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď, keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel; odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto povedal, čo to robíte, povedzte, že ho Pán potrebuje a že ho zase hneď sem pošle. 4 A odišli a našli osľa uviazané vonku pri dveriach, na ceste, vedúcej popri tom dome, a odväzovali ho. 5 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte, že odväzujete osľa? 6 A oni im povedali tak, ako im prikázal Ježiš, a nechali ich. 7 A tak doviedli osľa k Ježišovi a hodili naň svoje rúcha, a sadol si naň. 8 A mnohí stlali svoje rúcha na cestu, a iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu. 9 A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali a hovorili: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! 11 A Ježiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu a keď si obzrel všetko, a pretože už bola večerná hodina, vyšiel do Betánie s dvanástimi.   (Mk 11:1-11)

Pán Ježiš mal vojsť do Jeruzalema, a všetko bolo pripravené - hoci na prvý pohľad to nebolo vidno! No všetko aj tak nastalo v pravý čas! Napríklad: našlo sa osliatko, na ktorom mal do Jeruzalema vojsť, presne ako Pán povedal. Pán Ježiš tou jazdou na osliatku napĺňal proroctvá Písem - v Zach 9:9 sa píše: „Hľa, tvoj kráľ prijde k tebe, spravedlivý je a plný spasenia chudobný a jazdiaci na oslovi, na osľati, žrebcovi oslíc.“

Ale nielen to, napĺňalo sa srdce tých, ktorí mali byť hlavní aktéri posledného dejstva: Judáša, veľkňazov, učeníkov, a pod.

Hosanna - pôvodne to slovo znamenalo niečo ako „zachráň, prosíme“. Neskôr sa z toho stalo ale niečo ako „Hurá!“ alebo „Sláva!“ Na ceste do Jeruzalema ľudia Pánovi prevolávali na slávu, pretože v Ňom videli záchrancu - osloboditeľa od rímskej nadvlády. No vieme, ak to skončilo.

Naše vlastné nádeje môžu často pohasnúť, keď vidíme, že sa všetko uberá opačným smerom. Ale Pán Boh má celý náš život, každú jednu chvíľu AJ TAK pevne v rukách. Nič sa Mu z Jeho plánu s nami a s týmto svetom nevymklo!

Majme teda v srdci vďačnosť za každý deň - veď On nás chráni - aj pred mnohými neviditeľnými hrozbami!

             Marián Možucha