Pán po tretie oznamuje svoje utrpenie
Mk 10:32-34
32 A boli na ceste idúc hore do Jeruzalema, a Ježiš išiel popredku pred nimi, a oni sa desili a idúc za ním báli sa. Vtedy si opät pojal tých dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má prihodiť.
33 Hľa, vraj, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom,
34 a budú sa mu posmievať, budú ho bičovať a budú pľuvať na neho a zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Už po tretíkrát Pán stručne oznamuje Svojím učeníkom niečo, čo sa ťažko počúva - Svoje utrpenie a všetky veci, ktoré mali byť spojené s Jeho ukrižovaním a zmŕtvychvstaním...
Keď si my čo len trikrát pomyslíme na to, čo ťažké nás čaká v práci - aká neistota a stres, už nám je zle. No ak by sme v plnej hrôze videli, že prichádza najstrašnejšia chvíľa nášho života, asi by sme celé dni nedokázali nad ničím iným rozmýšľať! Pán Ježiš o Svojom utrpení hovoril triezvo, bez zbytočných emócií. Nemyslel na Svoje utrpenie, ale na Svojich. Nestrašil ich, len ich pripravoval na nevyhnutné. To je pre nás príklad - láska naisto prekonáva aj naše vlastné problémy a strachy! Učme sa od Neho!
Učeníci si v krátkom časovom odstupe vypočuli od Pána už tretí krát, a teda museli naisto vedieť, že sa to stane. Desili sa toho a báli sa (v.32) až tak, že sa im ani nechcelo ísť - „Ježiš išiel popredku“ (v.32). Aj v našom živote sa to môže stať - Pán nás volá aj do nepríjemných a ťažkých vecí - pokánie, zmierenie, priznanie si chýb, pokorenie sa, ale aj znesenie nespravodlivých obvinení a urážok... ale On aj vtedy ide pred nami - predchádza nás, pripravuje cestu. Je doslova a do písmena naším predbehúňom!
Ako je to s nami? Počujeme, rozumieme a pamätáme si, čo nám Pán Ježiš hovorí? Aj keby to bola nepríjemná pravda, sme povinní Ho nasledovať. Veď „Či azda len dobré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať?“ (Job 2:10) Veď ten dlhodobý výsledok je VŽDY dobrý a pozitívny! Že ho ešte nevidíme, a ani si ho nevieme predstaviť? Dôverujme Pánovi, On vie všetko!
Marián Možucha: Čas s Bohom