Opustil si svoju prvú lásku?
Pre vykúpenú dušu, ktorá nie je úplne uspokojená a utíšená v Bohu, temnota a smäd nemá konca. Písmo vtedy nemá žiadnu chuť. Modlitby sa zdajú byť navracané s pečiatkou „Vrátiť odosielateľovi.“ Rozptýlenia vchádzajú do najlepších pokusov mať stíšenie s Bohom. Spomienky na vrúcnu blízkosť s Kristom rozochvievajú dušu. Možno máš dokonca strach, či Mu po tom všetkom skutočne patríš.
Temnota sa prehlbuje
Počas mojich desiatich rokov kresťanského života som si prežil niekoľko takýchto období. Prešiel som údolie tieňa smrti a pustatinu, na ktorej prichádza satan pokúšať a klamať. Chcel som vtedy Boha viniť za to, kde som sa ocitol. To ešte zdvojnásobilo moju rebéliu. Avšak Boh sa pýta duchovne zatvrdených ľudí otázku, ktorá zničila všetky moje výhovorky: „Čo si na Mne našiel zlého, že si sa tak vzdialil?“ (Jeremiáš 2:5). On nie je Tým, koho by sme mali za niečo také viniť. To robí našu temnotu ešte temnejšou.
Opustiť prvú lásku?
Bez ohľadu na satanove dorážanie nie si prvým ani posledným, kto prežíva túto paralyzujúcu stratu šťastia v Bohu. Po pochvale efezského zboru, ktorá sa týkala trpezlivosti, netolerovania zla, prenasledovania pre Kristovo meno a rozlišovania falošných apoštolov, ho Pán Ježiš konfrontuje. Napriek tomu, že toto spoločenstvo vyzeralo na papieri úžasne, Kristus poukazuje na jeden ústredný problém: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zjavenie 2:4)
Ľudia v ňom mali zápal pre pravdu, ale opustili svoju lásku k Ježišovi. Chodili na biblické hodiny a diskutovali o heretikoch, ale stratili svoju vášeň k Pánovi. Postavili sa proti zlu, ale tolerovali biednu vzájomnú lásku. Preto Ježiš pohne ich svietnikom z miesta, ak bude pokračovať tento ich úpadok, pred ktorým varoval aj Matúš: „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený.“ (Matúš 24:12-13)
Pán Ježiš varuje svoju cirkev a má súcit s tlejúcimi knôtmi. Radí im, a rovnako tak aj nám, tri veci: „Spomeň si teda, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zjavenie 2:5)
1.Spomeň si
Prvý krok, do ktorého nás Boh povoláva, je prekvapujúci: Spomeň si. Nejde o žiadny výnimočný úkon pre duchovných velikánov. Ide o detský skutok obhliadnutia sa za predošlými dňami. Pamätáš si, ako Boh prvýkrát oživil tvoju dušu? Pamätáš si na to nadšenie, keď ťa vytiahol z temnoty? Pamätáš si, ako si radostne tancoval, keď si sa zo siroty stal synom a z Božieho nepriateľa Jeho milovaným? Pamätáš sa ešte?
Utekal si vtedy k modlitbe nie preto, že si si chcel vziať svoju dennú dávku duchovnej medicíny, ale z lásky k Nemu? Spieval si spolu so žalmistom: „A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ (Žalm 73:25)? Zostal si dlho hore, aby si Mu vylial svoju dušu? Vstal si skoro ráno, aby si si obliekol nebeský odev? Pamätáš si ešte?
Rozpamätaj sa na pokojné rána, kedy si si vyberal lepší podiel pri Jeho nohách. Rozpamätaj sa na slávu, ktorú si videl a Spasiteľa, ktorému si spieval, keď si bol naplnený nevysloviteľnou radosťou. Rozpamätaj sa na čas investovaný do večnosti, keď si Ho spolu s ďalšími veriacimi chválil. Rozpamätaj sa na to!
2. Kajaj sa
Vymenil si Jeruzalem za Egypt, zasľúbenú zem za Kanaán. Nabudúce sa nepokúšaj len o to, aby si to spravil lepšie. Neskrývaj sa za kríkmi dobrých úmyslov. Choď za svojím Spasiteľom a volaj po milosrdenstve. Vyznávaj svoj chlad a pros Ho o milosť.
Povedz Mu, že si si našiel iné lásky. Čin pokánie z toho, že si Ho nemiloval tak, ako si zaslúži. On je pripravený ti odpustiť a obnoviť ťa. Veľkňaz má s tebou súcit, preto: „Pristupujme s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Židom 4:16)
3. Vráť sa
Boh nás nevolá nahradiť stratený čas a byť na míle vzdialení od miesta, kde sme zvykli byť. Volá nás naspäť k čerstvému ohňu lásky voči Nemu a blížnemu. Je to povolanie do konania. Je to povolanie k návratu ku zvykom milosti. Je to prikázanie udržať sa v láske k Bohu. (Júda 21)
Nad rámec štandardných prostriedkov milosti stojí za popremýšľanie, čo tvojmu srdcu pomáha chváliť Pána Ježiša. Sú to dlhé prechádzky v prírode, skoré rána s gitarou, písanie poézie, čítanie Krista vyvyšujúcich príbehov, premýšľanie nad skutočnou povahou krásy alebo evanjelizovanie študentov?
Čo je to v tomto období? Utrieď si to. Dvere nie sú zamknuté. Príbeh sa ešte neskončil. Môžeš mať opäť radostný život s Bohom v Kristovi ako kedysi. Pomôže ti nadýchnuť sa, aby si Ho mohol hľadať, volať a čakať na Neho.
Ukáž sa na obzore. Beží ti oproti.
Greg Morse, www.pravdavlaske.sk