Opovrhnutie
„Zachráň ma, Bože, lebo mi vody dosiahli až po hrdlo. Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha. Viac je tých, ktorí ma bez príčiny nenávidia, ako vlasov na mojej hlave; mnoho je mojich ničiteľov, mojich lživých nepriateľov; čo som neulúpil, musím nahradiť. Bože, Ty poznáš moju poblúdilosť, a moje viny nie sú skryté pred Tebou. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo v Teba dúfajú, Pane, Hospodine mocností! Nech sa nemusia pre mňa pýriť tí, čo Teba hľadajú, Bože Izraela! Lebo pre Teba znášam pohanenie, stud mi pokrýva tvár. Svojim bratom stal som sa cudzím, synom svojej matky cudzincom. Lebo horlenie za Tvoj dom ma strávilo, útržky Tvojich tupiteľov padli na mňa. Keď som plakal a postil sa, bolo mi to na potupu. Keď som vzal vrece na seba namiesto šiat, stal som sa im porekadlom. O mne rozprávajú tí, ktorí sedia v bráne, i piesne pijanov opojného nápoja.“ (Ž 69:2-13)
Dávid sa topí vo svojich problémoch (v. 2 – 4). Volá osamotený a v agónii. Jeho priatelia a rodina ho zavrhli (v. 9) a napadli ho jeho nepriatelia (v. 5). Jeho dobré meno je pod útokom. Zo šampióna, ktorého meno sa kedysi oslavovalo v uliciach, sa teraz vysmievajú v hostincoch (v. 13). Záchranca Izraela volá po záchrane a nepočuje žiadnu odpoveď (v. 4).
Bolesť, ktorú cítime, keď je napadnuté naše dobré meno, je jedinečne trýznivá. Bez ohľadu na to, či pochádzame z kultúry, ktorá si cení meno rodiny, alebo z kultúry individualizmu, kde sa každý snaží si spraviť meno sám za seba, toto meno je naše resumé. Ak je zničené, hrozí nám úplná kríza identity. Ako sme pokúšaní reagovať, keď je napadnutá naša reputácia? Zakryjeme naše chyby? Podľahneme zúfalstvu? Privedieme seba (a iných) do bláznovstva v márnej snahe o dokonalosť? Dávid je na inej ceste.
Dokonca aj vo svojej úzkosti Dávid nemyslí na seba. Nestará sa o svoju vlastnú česť. Horlí za dom Hospodinov. To je to, čo ho stravuje (v. 10). Úprimne priznáva svoje chyby a modlí sa, aby jeho vlastná hlúposť nehanobila Boha Izraela alebo tých, ktorí Jeho hľadajú (v. 6 – 7). O to prosí Dávid a odvážne sa spolieha na neochvejnú lásku a vernosť svojho spravodlivého a vševediaceho Pána (v. 14). Stručne povedané, nachádza seba samého v Božej reputácii.
O mnoho rokov neskôr, ten, ktorý je nazvaný Syn Dávidov, vstupuje do chrámu v Jeruzaleme počas sviatkov Paschy a vyháňa obchodníkov a peňazomencov. Jeho učeníci sa rozpomenuli, že je napísané: „Horlenie za Tvoj dom ma zožiera.“ (J 2:17) Táto konfrontácia spúšťa udalosti, ktoré vyvrcholia najväčšou stratou dôstojnosti, ktorú si možno predstaviť. Tvorca vesmíru, ponížený ako zločinec na kríži, sa modlil za svojich nepriateľov a ponúkol im všetky výhody svojho dobrého mena. V Ježišovi dedíme večnú reputáciu, ktorá nemôže byť poškvrnená.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Syn Dávidov, Syn Boží, vyznávame, že sme sa príliš snažili vybudovať si pre seba dobré meno a primálo si vážili meno, ktoré si nám Ty dal. Ty, ktorého meno je nad každé meno, si sa stal nikým. Pokoril si sa, vzal si na seba podobu služobníka a zniesol násilné opovrhnutie tými, ktorým si ponúkol Svoje meno. Skrze konečnú výmenu si napísal Svoje meno na naše čelá a nezmazateľne napísal naše mená do Tvojej Knihy Života. Daj nám múdrosť a vieru, ktoré potrebujeme, aby sme pokorne prijali naše povýšenie. Nauč nás Duchom a Slovom, ako rásť do tohto mena a odrážať vlastnosti s ním spojené. Pre Tvoje kráľovstvo, skrze Tvoju moc, pre Tvoju slávu. Amen.
Timothy Keller, zdroj: www.evs.sk