Odpustenie v praxi

„Nenechaj zapadnúť slnko skôr, než odpustíš. Urob prvý krok, povedz prvé slovo, prelom mlčanie. Hovor s Bohom a on ti ukáže, čo znamená odpustenie: Keď zrazu zistíš, že päste sa ti už nezatínajú....“ (M. Siebald)

Odpustili ste?

Niekoľkými nasledujúcimi otázkami môžete sami zistiť, či je na čase, aby ste si svoj vzťah s druhým začali dávať do poriadku:

• Idete druhému zámerne z cesty?
• Prajete druhému zle?
• Spomínate si často, ako vám ublížili?
• Znášate psychickú záťaž zle, rozčúlite sa ľahko?
• Máte zdravotné problémy ako sú žalúdočné ťažkosti, nervozita alebo nespavosť?

Začnite sami!

Samo od seba to nepôjde, je treba sa premôcť – odpustenie nespadne nikomu do lona. Prekročte svoj tieň! Záležitosť môžete vyriešiť postupne – krok za krokom :

1. krok: Zanechajte zatrpknutosť

Spočiatku nás zatrpknutosť drží vo svojej moci, ovláda nás. Stále znovu pociťujeme ublíženie, zámerne sa s tým v mysli zapodievame, je to pre nás „pastva“. Tým dochádza k prekrútenému videniu reality. Tento stav nemá koniec, pokiaľ s ním sami vedome neskoncujeme.

2. krok: Očistite svoj vzťah s Bohom

Skôr ako odpustíme druhému, musí byť v poriadku náš vzťah s Bohom. On pozná naše srdce. Modlite sa, aby vám ukázal, v čom ste tvrdošijne trvali na svojom, aby vám dal silu a vôľu zmeniť svoje správanie. Pre mňa osobne je dôležité, aby sa Boh stal pánom aj nad mojou hrdosťou, ktorá mi bráni skloniť sa pred Ním a jeho úsudkom. Ak svoje chyby ľutujeme a vyznáme ich, potom môžeme s úľavou prijať Božie odpustenie. Tým je spojenie s Ním znovu obnovené. Komu je ťažko prijať Božie odpustenie, môže si vypísať príslušné biblické verše alebo si svoje rozhodnutie zaznačiť, aby bol pripravený na slabé chvíľky.

3. krok: Rozhodnite sa druhému odpustiť

Teraz je možné ísť na medziľudskú rovinu. Sami sa vedome rozhodnite, že druhému odpustíte. Niektorí čakajú na silný príval citov. Tie tu však nehrajú žiadnu rolu. Je dôležité, aby sme boli ochotní odpustiť, aby sme chceli odpustiť.

Možno máte dojem, že to pre hnev a sklamanie nikdy nedokážete. Povedzte to všetko Pánovi. Povedzte mu, čo vás trápi, vylejte mu svoje city. Keď ho poprosíte, pomôže vám prekonať ťažkosti a zahojiť rany. Buďte čestní! Rozhodujúce pre to, aby sa to podarilo, je vaše vedomé rozhodnutie poslúchnuť Boží príkaz.

4. krok: Preukazujte druhému dobro

Spravte zo svojich rozhodnutí činy. Chcete odpustiť? Tak ihneď prestaňte so snahou/túžbou nejako sa odplatiť. Súd prenechajte Bohu. Vašu pomstychtivosť teraz zverte jemu. Odpustite, povedzte, že odpúšťate a celú vec tým oficiálne pochovajte. Uvedomte si, že nemáte právo tieto nároky znova vyhrabávať!

Preukazujte druhému dobro, nevracajte sa k zlému, neubližujte mu už. Čo ste pokazili, dajte znova do poriadku a ospravedlňte sa. Keď sa budete za druhého modliť, bude ospravedlnenie pre vás jednoduchšie. Vaše myšlienky už pôjdu novým smerom. Uvidíte veci aj z pohľadu druhého.

5. krok:  Stanovte hranice

Svoje odpustenie nemusíte nijak vytrubovať. Ak to však bude nutné, ozvite sa, keď ide o krivdu a ukážte aj dôsledky. Môžete navrhnúť pomoc, byť ukazovateľom, ale k obratu nemožno nikoho prinútiť. Nemáte vo svojich rukách, čo dotyčný nakoniec spraví so svojim previnením.

To vás však nezbavuje povinnosti zachádzať zodpovedne so zverenými darmi a možnosťami. Nenechajte sa zneužívať nesprávnym jednaním druhého! Mnoho matiek, ktoré sa považujú za „poriadkumilovné“, v skutočnosti tolerujú a podporujú hriech, sebectvo a lenivosť ostatných členov rodiny.

Stanovte si hranice. Vrhnúť sa dobrovoľne do roly obete sa niekedy mylne považuje za pokoru. Nepodporujte druhého v tom, aby ďalej proti vám hrešil a využíval vás. Neuľahčujte mu, aby vám mohol ubližovať! Svojim neoprávneným postojom mučeníka sa previňuje spolu s ním!

6. krok: Kontrolujte svoje myšlienky

Výčitky voči druhému sú za vami, záležitosť je vyriešená. Občas/Predsa vyplávajú na povrch pokušiteľské myšlienky a chcú nás zneistiť. Prečo sa mi to pripomína, prečo sa kvôli tomu znovu rozčuľujem? Odpustil som správne?

Nenechajte sa tým zastrašiť! Ide o pokušenie. Už ste predsa odpustili a s vyčistením nemusíte začínať znovu. Nepristupujte na diskusiu s takými myšlienkami a povedzte (nahlas alebo v duchu): „Tak dosť!“ Uvedomte si potom, že vo vašej mysli už nie je nič nevyriešené alebo zatajovaného, že ste celú túto kapitolu vedome uzavreli. Poďakujte Bohu, že ste mohli odpustiť a že je vec vyriešená.

Aby ste prekonali  tieto nezdravé úvahy vo svojej mysli, začnite sa zaoberať niečím iným, dobrým. Napríklad si pripomeňte niekoľko biblických veršov, alebo si zaspievajte niečo z textu žalmu. Spomeňte si, čo všetko dobré vám urobil Ježiš Kristus, ako vás miluje a stará sa o vás. Potom  bude vaša myseľ plná vďačnosti a radosti.

Pomáhajte svojim priateľom a veriacim niesť ich starosti. Berte si na seba iba rozumnú  mieru. Keď začnete  aktívne pomáhať druhým, zostane vám málo času na to, aby ste sa hrabali sami  v sebe. Miesto toho uvidíte, že vás Boh používa pre svoje veci a že ste požehnaním pre druhých.