Odmena pravej pokory

"...kto sa ponižuje, bude povýšený."        (Luk 18:14)

 

Nemalo by byť pre nás ťažké ponížiť sa, veď na čo vôbec máme byť pyšní? Aj bez vyzvania by sme mali zaujať najnižšie miesto. Ak budeme rozumní a čestní, budeme malí vo svojich očiach. Najmä pred Pánom v modlitbách sa ponížime až do prachu. Tam nemáme čo hovoriť o svojich zásluhách, lebo žiadne nemáme; máme sa odvolávať jedine na milosť: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“.

Tu prichádza od Božieho trónu povzbudzujúce slovo: Pán nás povýši, keď sa ponížime. Pre nás cesta nahor vedie nadol. Keď sme vyzlečení zo seba samých a sme oblečení do pokory, to je ten najlepší odev. Pán nás pozdvihne do pokoja a vnútorného šťastia; pozdvihne nás do známosti Jeho Slova a do spoločenstva s Ním; po-zdvihne nás do radosti z istoty odpustenia a osprave-dlnenia. Pán poctí tých, ktorí Ho svojím životom ctia ako Darcu. Tým, ktorí sa nepovýšia v pýche, ale pokoria sa v pocite väčšej zodpovednosti, udeľuje možnosť byť užitočnými, prijatými u ľudí a mať na nich vplyv. Ani Boh ani ľudia nebudú vyvyšovať toho, kto sa sám povyšuje, ale Boh aj šľachetní ľudia si rovnako vážia skromnosť.

 

                                                 Ch. H. Spurgeon,  Klenotnica Božích zasľúbení

Späť