Odmena pravej pokory
"...kto sa ponižuje, bude povýšený." (Luk 18:14)
Nemalo by byť pre nás ťažké ponížiť sa, veď na čo vôbec máme byť pyšní? Aj bez vyzvania by sme mali zaujať najnižšie miesto. Ak budeme rozumní a čestní, budeme malí vo svojich očiach. Najmä pred Pánom v modlitbách sa ponížime až do prachu. Tam nemáme čo hovoriť o svojich zásluhách, lebo žiadne nemáme; máme sa odvolávať jedine na milosť: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“.
Tu prichádza od Božieho trónu povzbudzujúce slovo: Pán nás povýši, keď sa ponížime. Pre nás cesta nahor vedie nadol. Keď sme vyzlečení zo seba samých a sme oblečení do pokory, to je ten najlepší odev. Pán nás pozdvihne do pokoja a vnútorného šťastia; pozdvihne nás do známosti Jeho Slova a do spoločenstva s Ním; po-zdvihne nás do radosti z istoty odpustenia a osprave-dlnenia. Pán poctí tých, ktorí Ho svojím životom ctia ako Darcu. Tým, ktorí sa nepovýšia v pýche, ale pokoria sa v pocite väčšej zodpovednosti, udeľuje možnosť byť užitočnými, prijatými u ľudí a mať na nich vplyv. Ani Boh ani ľudia nebudú vyvyšovať toho, kto sa sám povyšuje, ale Boh aj šľachetní ľudia si rovnako vážia skromnosť.
Ch. H. Spurgeon, Klenotnica Božích zasľúbení