Od náreku k chvále

„Potom povedal: ,Ježiš, rozpomeň sa na mňa,
keď prídeš do svojho kráľovstva´“ 
 
(Lk 23,42)

Prečo sa malinký belasý kvietok nazýva nezábudka? Viaže sa k tomu niekoľko legiend. Jedna z nich má nemecký pôvod. Podľa nej, keď Boh dával mená stvoreným rastlinám, jedna malá kvetinka sa obávala, že ju prehliadne, a preto zvolala: „Nezabudni na mňa, Pane“. A tak jej Boh dal toto meno.

Samozrejme, je to len legenda. Nezábudka je symbolom lásky a spomienok. Všetci sme zažili, aký je to pocit byť zabudnutý. V srdci túžime, aby na nás ľudia nezabúdali – a najmä aby na nás nezabudol náš Boh. Práve takýto príbeh nachádzame v správe o ukrižovaní Pána Ježiša. Lukáš píše: „Spolu s ním viedli na popravu aj iných dvoch zločincov“ (23,32). Počas ukrižovania zločincovi vedľa Krista zrazu všetko došlo a povedal: „Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (v. 42). Kristova odpoveď je nezabudnuteľná: „Amen, hovorím ti: ,Dnes budeš so mnou v raji´“ (v. 43). Aká úžasná chvíľa! Vo svojej najtemnejšej hodine sa zločinec dozvedel, čo znamená, keď na neho Boží Syn pamätá.

Aj na nás pamätá v čase núdze. Boh, ktorý nás miloval natoľko, že za nás zomrel, na nás nikdy nezabúda.

Modlitba

Milujúci Otče, keď sa cítim zabudnutý, prosím, pripomeň mi Tvoju neustálu, láskyplnú blízkosť a povzbudzuj ma svojou milosťou.

Otázky na zamyslenie

Kedy si sa cítil zabudnutý? Obrátiš sa dnes k Ježišovi Kristovi a dovolíš Mu, aby premenil tvoj nárek na chválu?

              Chlieb náš každodenný

Späť