O hrivnách
"Lebo bude tak, ako čo istý človek, ktorý odchádzal na cestu, povolal svojich vlastných sluhov a odovzdal im svoj majetok. A jednému dal päť hrivien, jednému dve a jednému jednu, každému podľa jeho vlastnej možnosti, a odcestoval. A ten, ktorý dostal päť hrivien, odišiel hneď, zarábal nimi a vyrobil druhých päť hrivien; podobne i ten, ktorý dostal dve, získal druhé dve. Ale ten, ktorý dostal jednu, odišiel, vykopal jamu do zeme a skryl peniaze svojho pána. Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi. A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, že si prísny človek, ktorý žneš, kde si nesial, a shromažďuješ ztade, kde si nerozsypal, a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje. A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a shromažďujem ztade, kde som nerozsypal. Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prijdúc bol by som vzal svoje s úrokom. Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami." (Mt 25:14-30)
Príbeh o hrivnách je poukázaním na to, ako bude náš Pán hodnotiť našu prácu pre Neho. Všetci tí traja sluhovia dostali od Pána niečo zverené, a mali s tým hospodáriť. Nemali to premárniť, práve naopak - mali to rozhojniť. Prví dvaja zarobili dvojnásobok toho, čo dostali. Tretí sa na to vykašľal, a zakopal to, robil si po svojom.
Ten príbeh je podobenstvom na Boha a všetkých, ktorí Ho považujú za svojho Pána. Ako sa mohol ten tretí sluha postaviť pred svojho pána? Kde nabral tú opovážlivosť? Jeho „odmena“ (vezmite od neho ... vyhoďte ho do vonkajšej tmy...) nie je dočasný trest, a ani tzv. očistec. Bol poslaný na miesto, odkiaľ už nikdy nevyjde. Bol večne zatratený, pretože nikdy Bohu vlastne nepatril. Patril k tým, ktorí síce hovoria Pánu Ježišovi „Pane, Pane“, ale nečinia čo hovorí Ako sa píše v Mt 7:21 - „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“. A teda takíto sluhovia, ktorí zakopú dar, nemajú vieru, ktorá ich spasí. Viera je totiž zároveň aj poslušnosť Božiemu Slovu (dostali príkaz to rozhojniť)! Kiežby sme neboli podobní tomu tretiemu sluhovi! Kiežby náš život bol naozaj v poslušnosti nášmu Pánovi, a mali sme tak vieru živú a spasiteľnú!
Marián Možucha, Čas s Bohom