NIKDY ŤA NEZAPRIEM

povedal Peter

Za ním aj ďalší učeníci...

Nezaprieme ťa

     na ceste svojho života

To mnohí sľubovali  

     pred oltárom raz...

Peter však zaprel

     trikrát za sebou

keď premohol ho strach

Urobili tak podobne

     viacerí aj z nás

Je to v človeku

Zapierame

Myšlienkou slovom

     a aj skutkami

Ježiš sa na to pozerá

Vie svoje – ako vtedy

     pri Petrovi

A čaká (zatiaľ) čo sa stane

Nevnucuje sa nikomu

Na nás to necháva

A stále pri nás verne stojac

     ponúka svoje zmilovanie

Vystiera ruky

     ku mne ku tebe

Dáva vždy šancu - každému

Príde však deň..

     keď mnohým povie

     NEZNÁM VÁS

Nie je to prázdne strašenie

Ten deň je blízko

Nezapieraj Ho

Kým ešte pozemský

     plynie tvoj čas

                  Oľga Adamkovičová

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

2Timoteovi 2:12b "Ak Ho zaprieme, aj On zaprie nás." (Mk 14; 31)

Každý z nás to už niekedy urobil. Keď sa k nám blížil niekto, s kým sme nechceli hovoriť, s kým sme sa nechceli stretnúť, rýchlo sme vošli do najbližšieho obchodu, alebo sme sa tvárili, že ho nevidíme. Určite aj k nám niekto takto pristupoval. Nie vždy totiž máme náladu na daného človeka. Nie je to pekné, ale deje sa to.

Apoštol Pavol Timoteovi aj nám pripomína, že ak sa budeme tváriť rovnako voči Ježišovi, ani On sa nám nebude vnucovať. Ak povieme, že Ho nepoznáme, tak On nebude za každú cenu hovoriť, že to tak nie je. Ak sa budeme tváriť, že s Ním nič nechceme mať, On nebude všade vykrikovať, že nás pozná. Len sa smutne pozrie tak, ako sa pozrel na Petra. Ten (jeden z najsmutnejších príbehov) príbeh poznáme. Ježiš je totiž džentlmen a nebude nás nútiť, aby sme s Ním mali vzťah, ak nechceme. Nebude nás nútiť byť s Ním naveky, ak o to nemáme záujem.

Ak teda Krista na ceste života zaprieme a povieme, že Ho nepoznáme, On sa nám nebude vnucovať. Ale zároveň je tu stále Jeho milosť
a odpustenie, ak by sa nám to stalo. Veď aj Peter dostal ďalšiu šancu....

Pane Ježiši, odpusť mi, ak sa niekedy tvárim, že Ťa nepoznám a ak zapieram svojím životom i slovami, že si môj Pán. Viem, že Ťa to robí smutným, ako keď Ťa zaprel Peter. Preto mi daj ducha poslušnosti a odhodlania, aby som Ťa vždy vyznávala, nehanbila sa za Teba a bola Ti dobrou nasledovníčkou. A keď budem stáť pred nebeským Otcom, zmiluj sa nado mnou a priznaj sa ku mne, lebo len z Tvojej milosti môžem byť spasená. Amen. (Martina Gdovinová)

(OA: Pozrite aj Mk 14; 31)