Nie si zabudnutý

Si mojím služobníkom, Izrael,
nezabudnem na teba.
                                 Iz. 44, 21

Náš Boh nemôže zabudnúť na svojich služobníkov tak, aby ich prestal milovať. Nevyvolil si ich na istý čas, ale naveky. Vedel, čo z nich bude, keď ich povolal do Božej rodiny. Zahladzuje ich hriechy ako oblak a môžeme si byť istí, že ich neodstrčí od dverí pre neprávosti, ktoré už raz zahladil. Bolo by to rúhanie, keby sme si niečo také predstavovali.

Nezabudne na nich tak, aby prestal na nich myslieť. Keby na nás čo len na okamih zabudol, bola by to naša záhuba. Preto hovorí: „nepadneš u mňa do zabudnutia“. Ľudia na nás zabudnú, tí, ktorým sme preukázali dobrodenie, sa neraz obrátia proti nám. Nemáme trvalé miesto v nevďačných ľudských srdciach, ale Boh nikdy nezabudne ani na jedného zo svojich verných služobníkov. Pripútava sa k nám nie pre to, čo my robíme pre Neho, ale pre to, čo On učinil pre nás. Sme príliš dlho milovaní a kúpení za príliš veľkú cenu, aby teraz na nás zabudol. Pán Ježiš vidí v nás výsledok námahy svojej duše, na ktorý nikdy nemôže zabudnúť. Otec v nás vidí nevestu svojho Syna a Svätý Duch zasa vidí v nás svoje vlastné dielo. Pán na nás pamätá. Dnes to bude našou pomocou a oporou. Kiežby sme my nikdy nezabudli na svojho Pána!

                C. H. Spurgeon, Klenotnica Božích zasľúbení