Nežná útecha

Ako keď matka teší niekoho, budem vás tešiť.  
                                                     Iz. 66, 13

Potešovanie matky! Ach, to je samá nežnosť. Ako preniká do zármutku dieťaťa! Ako si ho túli k sebe, všetok jeho bôľ sa snaží vziať na svoje srdce! Dieťa jej môže povedať všetko, lebo vie s ním súcítiť tak ako nikto iný. Zo všetkých tešiteľov dieťa najviac miluje svoju matku a ešte aj dospelí muži si uvedomujú, že je to tak.

Či sa Boh skláňa k nám, aby prevzal úlohu matky? Áno, je to zaiste prejav Jeho dobrotivosti. Ľahko porozumieme, že On je Otcom, ale chce nám byť aj matkou? Či nás tým nevolá do svätej blízkosti, do bezhraničnej dôvery, do svätého odpočinku? Keď Boh sám sa stáva Tešiteľom, žiaden bôľ nemôže dlho trvať. Predložme Mu svoje ťažkosti, aj keby sme to v danej chvíli boli schopní vyjadriť iba vzlykmi a vzdychmi. Nepohrdne nami pre naše slzy, lebo ani naša matka by to neurobila. Pán pohliadne na našu slabosť, ako by to urobila aj ona a zahladí naše chyby, ibaže lepšie a spoľahlivejšie ako by to mohla urobiť matka. Nesnažme sa sami niesť náš zármutok; to by bola neúcta voči Jeho láskavosti a jemnosti. Začnime deň s naším milujúcim Bohom a či by sme ho nemali aj skončiť v spoločenstve s Ním? Veď milujúce matky nikdy nie sú unavené svojimi deťmi.

           C.H.Spurgeon,  Klenotnica Božích zasľúbení