Nenechá ťa zahynúť

  
"Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti;
nedáš svojmu svätému, aby videl porušenie.
Dáš mi znať cestu života."    (Ž 16,10).

Toto zasľúbenie sa naplnilo v Ježišovi Kristovi, ale nepriamo sa vzťahuje na každého, kto je v Kristovi novým stvorením. Náš duch nezostane v stave odlúčenia a telo, hoci pominie, Boh vzkriesi z mŕtvych. Ja by som však chcel upriamiť pozornosť čitateľov na širší význam tohto slova. Vo svojich problémoch a žiali duchovne neklesajme do beznádeje. Možno sa cítime, akoby sme padli až na dno pekla. Boh však nedovolí, aby sme zostali v tomto stave. Môžeme si myslieť, že naše srdce, duša a vedomie stoja priamo v bráne smrti, Boh však nedovolí, aby sme tam ostali. Môžeme sa unaviť v nádeji a radosti, nemôžeme však padnúť do úplnej záhuby ani do temného zúfalstva. Môžeme padnúť veľmi hlboko. Nie však hlbšie, než dovolí Pán. Môžeme sa na čas dostať do väzenia pochybností, ale nemôžeme v ňom zahynúť. Tam na nebi, ešte aj v najtemnejšej noci, žiari hviezda nádeje. Pán na nás nezabudne a nevydá nás naším nepriateľom. On to zasľúbil. Majme preto nádej. Dohliada na nás Ten, ktorého milosť je nekonečná. Jedno je isté: zo smrti, zo zúfalstva a zo sveta temnoty budeme vzkriesení do svetla a slobody.

                       C. H. Spurgeon: Sýpky Božích zasľúbení