NECHAJME ICH


Nech odídu
    keď naplnil sa čas
I keď nám srdce
    žiaľom praská
I keď nám chýba
    ich nežný dotyk
I keď nás bolí
    to prázdne
    miesto po nich
Zostala predsa
    LÁSKA
 
A to je vzácne dedičstvo
V spomienkach
    úsmev dotyk objatie
slová čo bohato
    prikryli náš stôl
Čas s nimi nie dlhý
    no vzácny pre nás bol
 
Svoj domov všetci
    máme u Pána
On svojich verných
    stále čaká
Tá vzácna istota
    nám navždy zostáva
Ó buď Mu za to vďaka
 
Nuž nechajme ich
Nech tíško odídu
    keď naplnil sa čas
My predsa srdcom veríme
    že v nebi stretneme sa raz

            Oľga Adamkovičová    1.11.2022
Späť