Náš najsvätejší vzor

Stále si staviam Hospodina pred seba;
keď mi je po pravici, nesklátim sa.  Ž 16:8

Takto máme žiť. Keď Boh bude vždy pred nami, budeme mať tú najvzácnejšiu spoločnosť, najsvätejší vzor, najsladšiu útechu, najmocnejší vplyv. „Staviam si“ – musí to byť jasné rozhodnutie, ktorého sa máme stále pevne pridŕžať. Oko, ktoré je stále zahľadené na Pána, ucho nastavené na Jeho hlas – to je správny postoj zbožného človeka. Jeho Boh je mu blízky, napĺňa jeho duchovný obzor, vedie cestu jeho života, je stálym predmetom jeho premýšľania. Akým márnostiam by sme unikli, nad akými hriechmi by sme zvíťazili, aké cnosti by sme nadobudli, aké radosti by sme okúsili, keby sme si naozaj vždy „stavali pred sebou Hospodina“! Prečo by sme to teda nerobili?

Toto je cesta, ako byť bezpečným. Keď máme Pána stále na mysli, získavame pocit istoty a bezpečnosti, lebo On je tak blízko. Je po našej pravici, aby nás viedol a pomáhal nám; teda nepohne nás z miesta strach ani násilie, klamstvo či lesť. Človek stojí pevne, keď má Boha po svojej pravici. Len príďte, nepriatelia pravdy! Útočte na mňa ako zúrivá búrka, ak chcete. Boh ma drží, Boh zostáva so mnou. Koho by som sa mal báť?

             C. H. Spurgeon,  Klenotnica Božích zasľúbení