Život je bojom
každodenným
Prináša rany
Berie nám silu
A často aj chuť
ďalej bojovať
Keď sa nám rany
časom zahoja
zostanú po nich jazvy
Aj keď sa sila
načas obnoví
bolesť ochromí
telo i ducha
Až sa raz – bezvládne
všetko zastaví
Zistíme zhrození:
nič nás už neposlúcha
Sila je preč
Človek nám žiaden
nepomôže
Kto zachráni nás
v tejto ťažkej chvíli
Až vtedy mnohí pochopíme
Ty si tá sila náš Bože
Ty si tá Láska bez hraníc
Ty jediný si za nás
aj svojho Syna dal
Kto Teba nemá v žitia boji
ten potom nemá nič
Zostane bezbranný
ak Tvoju pomoc nedostane
Nepomôžu mu
v tom boji s hriechom
so zlom s diablom tiež
nijaké ľudské zbrane
Prosíme – daj nech zavčasu
vystrieme ruky ku Tebe
V slabosti iba Ty
nech našou silou si
Kým po tom boji života
k Tebe do pokoja
večného prídeme
Oľga Adamkovičová