Milosrdenstvo a odpustenie


     "Nebude sa ustavične prieť,
      nebude sa naveky hnevať."

                                     (Ž 103,9).

Boh nás podľa potreby karhá. Inak by nebol múdrym Otcom, ktorý sa stará aj o svoje neposlušné, zablúdené deti. Jeho karhanie zarmúti tých, ktorí chcú byť verní. Vedia, že si pokarhanie zaslúžili a že svojím správaním spôsobili Otcovi zármutok. Veriaci vedia, čo znamená karhanie a poklonia sa úprimne pred Otcom ľutujúc, že Ho zarmútili. Aké povzbudivé je toto zasľúbenie: Pán sa „nebude ustavične prieť“. Ak činíme pokánie a obrátime sa k Nemu so zlomeným srdcom, vyznáme hriech, náš Otec nás milostivo prijme. Nie je nezmierlivý ako človek a neprechováva hnev voči tým, ktorých miluje. Má radosť z toho, keď sa aj my dokážeme úplne radovať. Poďme teda, hľadajme Jeho tvár! Nemáme dôvod zúfať. Milujme karhajúceho Boha a čoskoro budeme môcť spievať: „... hoci si sa hneval na mňa – Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.“ (Iz 12,1) Preč s temnými myšlienkami, ktoré hryzú našu dušu. Nech prídu myšlienky nádeje a spomienky vzbudzujúce chválu, radostní tešitelia nášho srdca. Ten, ktorý nás ako sudca kedysi omilostil, nám ako Otec znova odpustí. Tešme sa preto Jeho nekonečnej a nemennej láske!
 

                    C. H. Spurgeon: Sýpky Božích zasľúbení

Späť