Lepšia je prevencia ako náprava 

Nevchádzaj na stezku bezbožných,
ani nekráčaj cestou zlostníkov.
Opusti ju, nechoď po nej;
odchýľ sa od nej a obídi. (Prísl 4:14-15) 

Múdrosti zapísané v Prísloviach nám poskytujú praktické rady a poučenia do života. Verše v úvodnom citáte začínajú radou, aby sme nevchádzali na cestu bezbožných. To neznamená, že sa s bezbožnými nemôžeme stretávať, to by sme museli odísť z tohto sveta. Skôr ide o to, aby sme si neosvojili cesty ich chodenia. Sú to cesty zvyčajne lákavé telesnému zmýšľaniu, avšak sú to cesty tmy, a preto múdrosť vraví – nevchádzaj! To slovo nám má slúžiť ako prevencia.

Avšak môže sa stať, že sa veriaci na takej ceste ocitne. Čo potom? Príslovie pokračuje: „Opusti ju, nechoď po nej; odchýľ sa od nej a obídi.“ Tieto slová poukazujú, že situácia je naliehavá, a nedávajú priestor na zotrvávanie na takej ceste. Žalmy začínajú slovami: „Blahoslavený muž, ktorý... na ceste hriešnikov nestojí.“ (Ž 1,1) Zlé je na ceste hriešnikov stáť, a nie po nej ešte aj chodiť! Je zrejmé, že veriaci sa nemá na ceste hriešnikov zdržiavať, ale ju opustiť.

Všeobecne platí zásada, že lepšia je prevencia ako náprava. Je múdrejšie poslúchnuť na prvú radu a na cestu bezbožných vôbec nevchádzať. Ako ťažko sa niektorým potom tá cesta opúšťa! Koľko zbytočnej škody sa zanedbaním prevencie napáchalo, koľko strát utrpelo, koľko času premárnilo?

Na inom mieste žalmista radí: „Zdržujem svoje nohy od každej zlej cesty, aby som ostríhal tvoje slovo.“ (Ž 119,101)

Ak sa budeme riadiť Božím slovom a necháme sa viesť Božím Duchom, môžeme byť uchránení od zlých ciest a ich následkov. 

           Pavel Mjartan