„Kiež by som nežil zbytočne!“

"Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval.
Za týmto už mi je odložená koruna spravodlivosti,
ktorú mi dá Pán odplatou v ten deň, on, ten spravodlivý sudca,
a nie len mne, ale aj všetkým, ktorí milujú jeho príchod."
                                                  2. Timoteovi 4,7.8

Dán Tycho Brahe (1546-1601) bol astronóm a najväčší bádateľ hviezd svojho času. Keď zomrel, bol ku hrobu nesený nielen najslávnejší európsky vedec, ale aj usporiadanie zeme a neba, tak ako platilo za staroveku. Brahe hviezdy pozoroval, skúmal, objavoval, mapoval, zameriaval, určoval a štyridsať rokov opisoval. Pri ňom sa, v protiklade k staroveku, už všetky planéty otáčali okolo slnka, ktoré však aj naďalej krúžilo okolo Zeme.

Johannes Kepler (1571-1630) s ním spolupracoval na konci svojho života a dopomohol mu k jeho prelomeniu obrazu sveta. Brahe zomrel so slovami: „Kiež by som nežil zbytočne!“

Neželá si to každý z nás? Nežiť zbytočne... niečo po sebe zanechať... nebyť zabudnutý? V Biblii sa hovorí o jednom kráľovi, ktorý „odišiel bez povšimnutia“ (2. Paralipomenom 21,20) – aký je to smutný koniec! Ale ako celkom inak to vyzerá, keď sa niekto môže na konci svojho života stotožniť so slovami nášho dnešného verša.

Apoštol Pavel, od ktorého pochádza dnešný verš, bol horlivým prenasledovateľom kresťanov, keď ho sám Pán Ježiš zastavil na ceste do Damašku, keď prišlo k jeho obráteniu o 180 stupňov. On už potom viac nebojoval proti Kristovi ale pre Neho a pritom mal pred očami stále jeden cieľ: byť už skoro pri Ňom v sláve neba.

Takúto skúsenosť môže získať každý. Keď sa odovzdáme Ježišovi, dostane náš život jasný výhľad a my sa už nebudeme musieť báť smrti.

                        GBV, Dobrá sejba