Jesenné ráno
Prečo si smutná, duša moja?
Či preto, že je dnes pochmúrny jesenný čas?
Či preto, že aj čas žitia Tvojho dozrel do jesene?
NIE – nemôže to byť preto.
Veď aj jeseň života krásnou vie byť.
Veď aj jeseň hýri nádhernými farbami,
z ktorých by som si najradšej ušila šaty...
Farby, ktoré obdivujem,
farby, ktoré ma povznášajú – žlté, zelené, hnedé, bordové,
červené...
NIE – nemôžeš byť smutná, duša moja,
lebo Tvoj Stvoriteľ, Tvoj Vykupiteľ, Tvoj Spasiteľ
ti takto dáva vedieť,
že Ťa miluje, že si zase bližšie k Nemu,
že Ti pripravuje príbytok, kde smútku už nebude,
ani sĺz, ani bolesti... len samá radosť...
Kde najkrajšia farba bude farba biela...
A tak nebuď smutná, moja duša!
Buď radostná. Tvoj Boh je veľký – milujúci Boh.
E. Bohmerová