Jazyk

Hľa, maličký oheň, akú veľkú horu zapáli!
I jazyk je oheň, svet neprávosti.
                    Jakuba 3,5.6

Na jednej tabuli pri lesom obklopenej ceste v Ontáriu v Kanade je napísané: „Nemysliaci ľudia spôsobia 80% všetkých lesných požiarov!“ Keď si uvedomíme, aké veľké sú to straty – stromov, divoko žijúcich zvierat a dokonca aj ľudských životov – ktoré sú spôsobené odhodenou zápalkou alebo cigaretou, potom sa pýtame, ako môžu ľudia s niečím takým nebezpečným, ako je oheň, zaobchádzať tak ľahkovážne.

A potom si začíname uvedomovať zmysel biblického porovnania medzi ohňom a jazykom. Lebo keď už nie je jednoduché spočítať škody jedného lesného požiaru, ešte ťažšie je odhadnúť škody, ktoré spôsobí nekontrolovaný jazyk. Dobrá povesť veriacich, roky trvajúce priateľstvá – a dokonca Božie svedectvo medzi ľuďmi – boli zničené a „obrátené na popol“ pod útokmi oného „malého údu“, ktorý je „rozplameňovaný peklom“.

Žiadny človek nemôže skrotiť jazyk, ale Boh to môže! Jednoducho ho nezneškodní, ale premení ho na nástroj, ktorý Ho chváli. Pisateľ žalmu si prial takúto premenu a modlil sa:

 „Pane, otvor moje rty, a moje ústa budú zvestovať tvoju chválu“ (Žalm 51,17).

Navyše Boh premieňa jazyk tiež na nástroj požehnania pre druhých. 

„Preto zložiac lož hovorte jeden každý pravdu so svojím blížnym... Nech nevychádza nijaké mrzké slovo z vašich úst, ale ak je nejaké dobré na vzdelanie, práve potrebné, aby dalo milosť tým, ktorí počúvajú“ (Efezanom 4,25.29).

K Bohu zasvätenému životu patrí Bohu zasvätený jazyk.
 
                   Pán blízko