Dosť ti je moja milosť.

2. Korinťanom 12:9
 

„Dosť ti je moja milosť.“ – tak to Pán Ježiš povedal Svojmu služobníkovi Pavlovi, a potom k tomu pridal: „Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti.“ Pavel potreboval vo svojej situácii povzbudenie a potešenie. Oboje mu na jeho modlitbu mohla táto Pánova odpoveď určite dať. A to, čo platilo pre neho, platí aj pre nás.

Apoštolova ťažkosť nebola spôsobená jeho vlastným pochybením. Dostal od Boha úplne neobyčajné zjavenia. Tými by sa, keby nebol bdelý, mohol sám chváliť. Preto mu Pán dal „osteň pre telo“ (verš 7) – zrejme nejaké telesné utrpenie – aby zabránil škode pre jeho duchovnú službu. Pavel trikrát úpenlivo prosil Pána, aby ho od tohto utrpenia oslobodil. Ale jeho prosba nebola vypočutá; namiesto toho dostal utešujúci sľub: „Dosť ti je moja milosť.“

Naše trápenie môže byť, na rozdiel od Pavlovho, zapríčinené azda nami samotnými. To by mohlo viesť k tomu, že naša dôvera v milosť a pomoc od Pána je zakalená. Potom si ľahko myslíme, že svoje zavinenie musíme odpykať. Určite v takýchto prípadoch ide tiež o Božiu spravodlivosť na cestách Jeho vlády. Ale to neodsúva milosť nabok!

Podivuhodná milosť – tá leží pri základe našej záchrany, ale posilňuje nás aj v každej situácii, a to aj keď sa ukazuje byť bezvýchodisková. Tiež každé utrpenie, ktoré od nás život požaduje, je kompenzované milosťou. Milosť vždy stačí! Tak, aký je veľký Pán, taká veľká je Jeho milosť. Jemu buď vďaka: „Lebo z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosť“ (Ján 1:16).

             
                  GBV:  Pán je blízko