Deň po Vianociach

„Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci
a premýšľala o nich“     (Lk 2,19).

Po všetkej radosti Vianočných dní sme z nasledujúceho dňa mali pocit sklamania. Noc sme strávili u priateľov, no nespali sme dobre. Po ceste domov sa nám pokazilo auto. Náhle začalo snežiť. Cítili sme sa „nanič“. Nie sme však jediní, ktorí sa po Vianociach necítia dobre. Už či kvôli tomu, že príliš veľa jeme alebo sme unavení z návštev alebo kvôli tomu, že darčeky, ktoré sme nedávno kúpili, majú teraz v obchodoch za polovičnú cenu – čaro Vianoc sa dokáže rýchlo vytratiť!

Biblia nehovorí nič o dňoch po Ježišovom narodení. Môžeme si predstaviť, že po putovaní do Betlehema, snahe o zabezpečenie ubytovania, Máriinej bolesti pri pôrode a po neočakávanej návšteve pastierov (Lk 2,418), boli Mária a Jozef vyčerpaní. Mária možno rozjímala nad návštevou anjela (1,30-33), nad Alžbetiným požehnaním (v. 42-45) a o poslaní jej dieťaťa (v. 46-55). Mária o tých veciach „premýšľala“ vo svojom srdci (2,19) a to jej muselo pomôcť pri odľahčení únavy a fyzickej bolesti.

Všetci máme dni, keď nám je „nanič“ – a možno to je dokonca aj deň po Vianociach. Podobne, ako Mária, vstupujme do nich rozjímajúc o Tom, ktorý prišiel do nášho sveta a navždy ho svojou prítomnosťou rozjasnil.

Drahý Pane Ježišu, chválim Ťa za to, že si vstúpil do nášho temného sveta a že si svojou prítomnosťou navždy rozjasnil moje dni.

Na zamyslenie: Kedy máš sklon „stratiť náladu“ po vydarenom zážitku? Ako môžeš dnes rozjímať nad tým, čo všetko priniesol Pán Ježiš do tohto sveta?

                        Chlieb náš každedenný