CELISTVOSŤ MODLITBY

Ak uprednostníme vonkajší život, vnútorný život bude temný a desivý. Nebudeme vedieť, čo si počať so samotou. Sebaskúmanie nám bude veľmi nepríjemné a budeme venovať čoraz menej pozornosti akémukoľvek premýšľaniu. Ešte vážnejšie je, že nám v živote bude chýbať celistvosť. Navonok budeme musieť prejavovať sebadôveru, duchovné a emocionálne zdravie a celistvosť, zatiaľ čo vo vnútri nás môžu napĺňať pochybnosti, úzkosť, sebaľútosť a dávna nenávisť. Napriek tomu nebudeme vedieť, ako vojsť do vnútorných miestností srdca, vidieť jasne, čo tam je a vysporiadať sa s tým. Stručne povedané, pokiaľ nebude náš vnútorný život prioritou, zmeníme sa na pokrytcov.

 

Anglický teológ sedemnásteho storočia John Owen napísal varovanie pre populárnych a úspešných farárov:

Farár môže zaplniť kostolné lavice, zoznamy členov zboru, ústa verejnosti, ale tento služobník je tým, kým je v tajnosti na kolenách pred Všemohúcim Bohom, a ničím viac.

Ak chceš objaviť svoje skutočné ja, pozri sa, nad čím premýšľaš, keď sa nikto nepozerá, keď ťa nič nenúti myslieť na čokoľvek konkrétne. Smerujú v takýchto chvíľach tvoje myšlienky k Bohu? Možno chceš vyzerať ako pokorný, nenáročný človek, ale preberáš iniciatívu a vyznávaš svoje hriechy pred Bohom? Chceš, aby ľudia vnímali, že si pozitívny, radostný človek, ale ďakuješ zvyčajne Bohu za všetko, čo máš a chváliš Ho za to, kým je? Môžeš hovoriť mnoho o tom, akým „požehnaním“ je tvoja viera a ako „skutočne miluješ Pána“ — ale ak sa nemodlíš — je to naozaj pravda? Ak nie si radostný, pokorný a verný osamote pred Bohom, potom sa to, ako chceš vyzerať zvonku, nebude zhodovať s tým, kým skutočne si.

Pán Ježiš tesne predtým, ako dal svojim učeníkom modlitbu Pánovu, ponúkol niekoľko úvodných myšlienok, vrátane tejto: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli… Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (MT 6:5–6) Ježiš hovorí, že neomylný test duchovnej celistvosti je tvoj súkromný modlitebný život. Mnoho ľudí sa bude modliť, aby splnili kultúrne a spoločenské očakávania alebo pre úzkosť, ktorú vyvolali znepokojujúce okolnosti. Ľudia, ktorí majú skutočný živý vzťah s Bohom ako Otcom, sa však vnútorne budú chcieť modliť, a preto sa budú modliť, aj keď ich k tomu žiadne vonkajšie okolnosti netlačia. Budú sa o to usilovať dokonca aj v časoch duchovného sucha, keď neexistuje žiadna sociálna alebo na skúsenosti založená odmena.

Priorita vnútorného života neznamená žiť individualisticky. Boha Biblie nedokážeme lepšie spoznať sami. Zahŕňa to spoločenstvo v cirkvi, účasť na spoločnom uctievaní rovnako ako aj súkromnú pobožnosť, biblické vyučovanie a tiež tiché rozjímanie. Srdcom rôznych spôsobov poznania Boha je verejná aj súkromná modlitba. 

                                                                   TIMOTHY KELLER,  www.evs.sk
Späť