Božia pečať 

"Neusilujte sa o pominuteľný pokrm,
ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život
a ktorý vám dá Syn človeka.
Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“​​​
                                              ​​​​  (Jána 6,27) 

   Počas pandémie koronavírusu sa naplno prejavilo aké diametrálne odlišné názory môžu mať ľudia na to, čo sa okolo nás deje a čo treba robiť. Nemožno sa teda čudovať, že aj v oveľa dôležitejších otázkach, ako napr. „Prečo sme na svete?“, „Ako najlepšie žiť?“ či „Aký je zmysel života?“ sa stretneme s obrovským spektrom pohľadov.

Svet je plný kníh od rôznych filozofov, vedcov a učiteľov, ktorí sa s veľkou autoritou pokúšajú presvedčiť druhých o svojom názore. Na rozdiel od nich, Pán Ježiš má niečo, čo každému z nich chýba – pečať hodnovernosti od Stvoriteľa sveta. 

V skutočnosti sú rôzne ľudské teórie len a len náhľady (duchovných) slepcov, ktorí sa pokúšajú presvedčiť iných slepcov o svojej pravde. Avšak Pán Ježiš, ako niekto overený Bohom, je absolútne dôveryhodný ako zdroj pravdy a poznania.

Zamyslime sa na chvíľu nad jedným významným aspektom Božej pečate, ktorou Boh odlíšil Pána Ježiša od iných učiteľov. Práve ten, s ktorým často majú vzdelaní ľudia najväčší problém. Sú to zázraky. Keď sa človek začíta do Biblie, tak vidí, že Pán nerobil zázraky preto, aby ohúril ľudí. Jeho zázraky slúžili na to, aby sme v nich spoznali niekoho, kto má autoritu nad usporiadaním reality. Známy kozmológ Karl Sagan vyslovil jednu z hlavných zásad kritického myslenia: „Mimoriadne tvrdenia si žiadajú mimoriadne dôkazy.“ Veci, ktoré o sebe, o Bohu a o našej budúcnosti povedal Pán Ježiš, sú veľmi nezvyčajné. A tak ich Boh potvrdil zázračnými znameniami (Žd 2,4), aby sme si mohli byť absolútne istí, že im možno veriť a postaviť na nich svoju budúcnosť. 

      Istota našej viery (1)   Martin Lamačka