Božia odmena

                                               Kto občerství, bude občerstvený.        Prísl. 11, 25

Ak si starostlivo všímam iných, Boh si bude všímať mňa a takým či onakým spôsobom mi to vynahradí. Ak sa postarám o chudobného, Pán bude mať na zreteli aj mňa. Keď si všímam malé deti, Pán bude so mnou zaobchá-dzať ako so svojím dieťaťom. Keď pasiem Jeho stádo, On bude pásť mňa. Keď polievam Jeho záhradu, On urobí aj z mojej duše zvlažovanú záhradu. Toto sľubuje sám Pán; je na mne, aby som podmienku zasľúbenia splnil a potom môžem očakávať aj jeho naplnenie.

Môžem sa starať o seba až tak, že z toho ochoriem; môžem toľko sledovať svoje pocity, že nakoniec nebudem cítiť nič; môžem nariekať nad vlastnou slabosťou, až kým nezoslabnem tak, že už nebudem schopný ani nariekať. Bude to pre mňa omnoho užitočnejšie stať sa nesebeckým a z lásky k môjmu Pánu Ježišovi začať sa starať o duše tých, ktorí sú okolo mňa. Moja cisterna sa už takmer vyprázdnila; žiadny čerstvý dážď ju nenapĺňa. Čo urobím? Uvoľním zátku a nechám vodu vytekať, aby zavlažila vädnúce rastliny okolo mňa. Ale čo to vidím? Z mojej cisterny voda síce vyteká, ale akoby sa zároveň aj napĺňala! Zásobuje ju skrytý prameň. Kým sa nič nehýbalo, ten prameň bol zapečatený. Ale keď voda z mojej cisterny vyteká, aby zvlažila iných, Pán myslí na mňa. Haleluja!

Ch. Spurgeon:  Klenotnica Božích zasľúbení