Božia dobrota ku všetkým 

Ale milujte svojich nepriateľov,
dobre čiňte a požičiavajte neočakávajúc ničoho.
A vaša odplata bude veľká,
a budete synmi Najvyššieho,
lebo on je dobrotivý aj na nevďačných a zlých.
                                            (Lukáša 6,35) 

V jeden zimný podvečer za hustého sneženia som zo svojho auta uvidel potácajúceho sa človeka, ktorý potom spadol na chodník. Zastavil som auto, vystúpil, a išiel som mu pomôcť vstať, ale bol taký opitý, že nevládal. Zobral som ho do auta, aby som ho zaviezol domov. Horko-ťažko mi vysvetlil, kde býva, a asi po pol hodine hľadania sme to našli. Vysadil som ho pred bránkou jeho domu, ale keďže nevládal sám stáť na nohách, chytil som ho pod pazuchy a previedol cez záhradu až do domu. Jeho pes, ktorý voľne behal po záhrade si myslel, že asi chcem jeho pánovi ublížiť a pohrýzol ma cez nohavice do nohy. S obavami som potom cúvajúc vyšiel zo záhrady. Na druhý deň ráno som zašiel autom znova do toho domu, opýtať sa domácich, či bol pes zaočkovaný proti besnote. Sestra toho pána, ktorého som večer doviedol domov, na moju otázku len nevrlo zamrmlala a ešte dodala niečo v tom zmysle, že som mohol jej brata nechať ležať v snehu.

V hore citovanom verši sa píše, že Boh je dobrotivý aj na nevďačných a zlých. Dal ľuďom ten najvzácnejší dar, svojho Syna Ježiša a ľudia si to nevážili. Aj napriek tomu Božia dobrotivosť a láska k ľuďom neprestala. Boh dopredu vedel, čo na zemi bude čakať Jeho Syna. A vedel tiež, že predsa len niektorých z ľudí láska Božia zasiahne a privedie ku pokániu a ku viere, ktorá má veľkú odplatu. Mnohí sme to už mohli prežiť. Ako si na tom ty? 

                      Radoslav Stráňava