Barlička?

„Zo všetkých strán sme sužovaní,
no nie stiesnení“       (2K 4, 8)
 

Skeptici hovoria, že kresťanská viera je len barlička. Ľudia sa k viere v Ježiša hlásia len preto, že sú to slabosi, ktorí si musia vymyslieť „náboženstvo“, aby dokázali prežiť.

Zjavne nepočuli o lekárovi z krajiny na Ďalekom Východe, ktorý prežil dva a pol roka vo väzení, kde sa ho snažili „prevychovať“, pretože sa hlásil k viere v Ježiša Krista. Onedlho po prepustení ho uväznili znova. Tento raz kvôli tomu, že sa snažil založiť zbor.

Možno nepočuli ani o Pavlovi. Keď odovzdal svoj život Bohu, prežil väzenie, bičovanie, výsmech a stroskotanie lode (2K 11, 16–29).

Títo ľudia nehľadali iba nejakú barličku. V ich srdci bolo niečo hlboké a podstatné. Mali osobný vzťah s Bohom – vzťah, ktorý sa zrodil z viery v Ježiša a Jeho diela na kríži. Stali sa deťmi Kráľa kráľov. Boli ochotní obetovať aj život pre výsadu, že Ho môžu zvestovať iným. Nekrivkali životom, hľadajúc niečo, čo by ich podržalo alebo pozdvihlo. 

Barlička? Ťažko. Viera v Krista nemá nič do činenia s bezpečím a opatrnosťou. Jej podstatou je dôvera v Ježiša a spoľahnutie sa na Neho v každej životnej situácii. Spočíva v tom, že každý deň berieme svoj kríž (Lk 9, 23) a žijeme pre Spasiteľa.
 

Deň čo deň, Ježišu, pre Teba žiť,

deň čo deň milosti Tvojej zrieť svit,

deň čo deň premáhať satana zlosť,

deň čo deň niesť kríž, kým nepovieš dosť.

Myšlienka:

Ježiš niesol kríž za nás,

preto ho my ochotne nesieme pre Neho.

                    Chlieb náš každodenný  2012